Koniec jednej európskej éry
Merkelová vždy pozorne počúva argumenty druhých ľudí, v každej situácii sa zaoberá faktmi a potom trpezlivo hľadá možné cesty, ako sa pohnúť dopredu. Aj vďaka tomu vyčnieva z priemeru.
V posledných dňoch každý hovorí o konci jednej európskej éry. Celkom oprávnene. Oznámenie nemeckej kancelárky, že má v úmysle nepokračovať na poste predsedníčky CDU, a neskôr, v roku 2021 už nekandidovať, je významným predelom.
Merkelová, ktorá je pri moci už trinásť rokov, predstavuje v komplikovanej politike európskej integrácie osobnosť vymykajúcu sa z priemeru. Čiastočne je to pre samotnú veľkosť a váhu Nemecka, ale do veľkej miery je to dané aj jej osobnosťou a štýlom. Vždy pozorne počúva argumenty druhých ľudí, v každej situácii sa zaoberá faktmi a potom trpezlivo hľadá možné cesty, ako sa pohnúť dopredu. Nemecko za Merkelovej vlády istotne nešikanuje Európu spôsobom, ako sa to občas píše, ale je skôr taktným moderátorom.
Nepokojné obdobie
Nebolo to pokojné obdobie. V rámci Európskej únie sa objavili komplikované problémy, ale zrejme ešte dôležitejšie boli zásadné zmeny v jej externom prostredí. Merkelová prevzala moc, keď ešte stále existovala nádej, že by Európa mohla vybudovať stabilitu tak, že bude šíriť svoju mäkkú silu a model zdieľanej suverenity do svojho bezprostredného okolia i do širšieho sveta. Moci sa vzdáva v situácii, keď je
