Denník N

Chceme letný čas? Potom treba začať hovoriť o zmene začiatku vyučovania a úradných hodín

Foto - TASR
Foto – TASR

Argument, že majme letný čas, radšej pracujme za tmy, ale budeme mať dlhšie letné večery, je jalový.

Autor je výskumník na University of Gothenburg vo Švédsku.
Témou vnútorných hodín sa zaoberal počas Ph.D. štúdia
a vo svojej dizertačnej práci na Univerzite Karlovej v Prahe.
(Práca nie je utajená a je k dispozícii vo verejnom repozitári prác Univerzity Karlovej.)

Zimný či letný čas? Debata je rozpálená, ale aj plná dojmov namiesto faktov a nepresností dokonca aj od vedeckých autorov. Poďme si najprv vyjasniť fakty.

Fakt č. 1. Svetla budeme mať stále rovnako. Tým, aký čas zvolíme, rozhodujeme len o tom, v ktorých hodinách dňa chceme od spoločnosti, aby bola aktívna, v ktorých úsekoch chceme pracovať, mať otvorené obchody a úrady.

Mimochodom, uvedenie letného času má presne rovnaký efekt, ako keby sme sa všetci naraz dohodli: poďme všetko organizovane robiť o hodinu skôr (skôr chodiť do práce, skôr chodiť z práce). Svetla budeme mať úplne rovnako.

Fakt č. 2. Skutočne máme v DNA zakódovaný vnútorný čas. Ten je generovaný sám osebe a má vlastnú periódu, ktorá je dlhá približne 24 hodín, ale u väčšiny populácie o niečo dlhšia. Tieto hodiny sa u živočíchov aj rastlín vyvinuli v súlade s takzvaným slnečným časom, teda časom, ktorý je daný pre každú zemepisnú dĺžku (slnečný čas je definovaný hodinovým uhlom Slnka). Za objav molekulárnej podstaty tohto času bola minulý rok udelená Nobelova cena za fyziológiu a medicínu.

Pravdou je, že tieto vnútorné hodiny sú nastaviteľné a aj nastavované vplyvom prostredia. Ďaleko najsilnejším synchronizátorom je svetlo. A skutočne, obzvlášť ranné

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Letný a zimný čas

Komentáre

Teraz najčítanejšie