Denník N

Analytik: Politici sa mýlia, bez Merkelovej sa naše rozpory s Nemeckom môžu prehĺbiť

Milan Nič. Foto – TASR
Milan Nič. Foto – TASR

Na zmenu politickej generácie v Berlíne nie sme pripravení, hovorí Milan Nič.

Angela Merkelová v decembri skončí na čele CDU a v roku 2021 aj v politike. Čo ju k tomuto rozhodnutiu viedlo, prečo ho oznámila práve teraz a prečo je to pre Slovensko problém, v rozhovore vysvetľuje slovenský analytik Centra Roberta Boscha pre strednú a východnú Európu v rámci Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku so sídlom v Berlíne Milan Nič.

Merkelová oznámila tento týždeň dve podstatné veci o svojej politickej kariére: že nebude kandidovať na šéfku CDU a že po tomto volebnom období odchádza z politiky. Bolo to pre vás prekvapujúce, alebo ste to čakali?

Načasovanie bolo veľkým prekvapením, Merkelová opäť ukázala, že to ona si vyberá rozhodujúci moment. Ale rozhodnutie odísť z čela strany neprišlo z čista jasna, ale v kontexte sérií udalostí, ktoré oslabili jej pozíciu v rámci CDU.

Bol zlý výsledok CDU vo voľbách v Hesensku poslednou kvapkou v pohári? Kedy podľa vás nastal moment, keď sa takto rozhodla?

Nevidíme do jej hlavy, ale výsledok volieb v Hesensku nebol pre CDU až takou katastrofou. Málo sa z možných dôvodov zdôrazňuje iná udalosť na konci septembra, keď prišla o jedného zo svojich najbližších spolupracovníkov v strane. Konali sa voľby šéfa parlamentnej frakcie a Volker Kauder prišiel o funkciu. Ten bol v tejto pozícii od roku 2005, nečakane ho porazil jeho vlastný podpredseda frakcie z mladšej generácie, expert na rozpočet a dane Ralph Brinkhaus. Považovalo sa to za signál v rámci klubu, že Angela Merkelová musí zmeniť štýl riadenia strany. Merkelová do poslednej chvíle podporovala Kaudera a bolo vidno, že ju tá voľba zaskočila. Nebola ani pripravená objaviť sa na spoločnej tlačovke s novým šéfom parlamentnej frakcie, ktorý hovoril, že nie je proti Merkelovej, len si myslí, že vedenie by malo byť otvorenejšie iným hlasom. Vtedy nemecké denníky písali o novom vetre v CDU, že tento výsledok urýchli stratu jej autority v rámci strany.

Druhý moment bol nárast verejnej nespokojnosti s manažovaním niekoľkých kríz v rámci obnovenej veľkej koalície so sociálnymi demokratmi. Od krízy spojenej s osobným rozkolom so šéfom sesterskej CSU a ministrom vnútra Horstom Seehoferom ohľadom migračnej politiky až po spôsob odstúpenia šéfa kontrarozviedky Maaßena po udalostiach v Chemnitzi (spochybnil pravosť videí zachytávajúcich prenasledovanie cudzincov, pozn. red). Kancelárka v snahe vyhovieť obom stranám sporu – teda Seehoferovi aj SPD – zvolila kabinetné riešenie s presunom Maaßena do inej funkcie s vyšším platom, čo nemeckú verejnosť ešte viac rozčúlilo. Bolo to komunikačné faux pas, akoby koaličná trojka strácala kontakt s realitou. Pokles dôveryhodnosti všetkých troch vládnych strán naberal na obrátkach, čo sa prejavilo aj v narastajúcej kritike vo vnútri strán.

Vy ste prednedávnom označili jej rozhodnutie za „prúser pre Slovensko“. Prečo?

Prúser je to preto, že Merkelová odchádza z čela CDÚ pred tým, než sa politická elita v Bratislave a iných hlavných mestách V4 spamätala z ilúzie, že jej odchodom sa otupia naše rozpory s Berlínom. Obávam sa, že sa ešte môžu prehĺbiť.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Olaf Scholz

Svet

Teraz najčítanejšie