Denník N

Oči sú stále mladé

Oči chradnú tak ako všetko ostatné na mne, ale zachovávajú si schopnosť vidieť krásu mladosti.

Pred nejakými dvadsiatimi rokmi sme u kamaráta na Podbanskom sedeli pri ohníku. Zostala už len starina, bolo hlboko po polnoci. Naťahovali sme sa, mladší starci so staršími, kto ako vidí svet. Ujo z Važca, tuhý a cnostný luterán, kovorobotník, vzal vážne aj otázku, ako sa teraz pozerá na mladé dievčatá. „Oči sú stále mladé,“ povzdychol si. Viacej sme to už nerozoberali.

Ten bonmot som si odvtedy často pripomínal. Ak je pravdivý, je to od matky prírody kruté a nespravodlivé. Všetky orgány sa mi postupne ukladajú do modu staroby, starnú, ale oči si ponechávajú možnosť vidieť svet mlado. Nie vždy, nie vo všetkom, ale v tejto jednej veci určite. Aj roztrasený, jedovatý starec na chvíľu zmäkne, keď sa okolo neho obtrie dievčina so svojou neopakovateľnou vôňou mladosti.

A prečo je to kruté? Lebo starec nemôže zareagovať na túto možnosť kontaktu tak, ako

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie