Zelená elektrina je už lacná

Autor je riaditeľom Inštitútu environmentálnej politiky

Na nedávnej konferencii o nízkouhlíkovom rozvoji Slovenska ma šokovali poznámky viacerých účastníkov. Ako keby si nevšimli, že už nežijeme v roku 2010, keď bola elektrina zo slnka alebo z vetra násobne drahšia ako iné konvenčné zdroje.

V rokoch 2010 a 2011 sa na Slovensku aj vďaka štedrej podpore štátu nainštalovala prakticky celá súčasná kapacita solárnych zdrojov elektriny. Je pravda, že technológia bola vtedy stále drahá a dnes sa na to všetci skladáme v cene elektriny okolo 350 miliónov eur ročne.

Časy sa však výrazne zmenili. Náklady na výrobu elektriny z vetra klesli od roku 2010 o dve tretiny. A nové veľkokapacitné solárne farmy dokážu v súčasnosti vyrábať elektrinu až o takmer 90 percent lacnejšie ako pred ôsmimi rokmi.

V priemere tak vietor, ale aj solárny zdroj vo väčšine krajín porážajú uhlie. Len elektrárne poháňané plynovou turbínovou dokážu držať krok. Ukazujú to štúdie na základe reálnych cien projektov po celom svete napríklad od Agentúry pre obnoviteľnú energiu (IRENA), Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA), či investičnej banky Lazard.

A to nehovoríme len o oblastiach, kde svieti slnko 300 dní v roku. Štúdia z Nemecka z marca 2018 napríklad ukazuje, že po započítaní všetkých nákladov výroba 1 kWh elektriny na veľkej solárnej farme momentálne stojí 4 až 6 centov. To je menej ako elektrina z uhlia alebo plynu (CCGT). Po zohľadnení výrazne drahších emisných povoleniek by sa dominancia slnka a vetra ešte zväčšila. Slovensko je na tom pritom, čo sa týka slnečného žiarenia, ešte o niečo lepšie ako Nemecko.

Cena elektriny z malých solárnych panelov tiež výrazne zlacnela. Podľa spoločnosti Deloitte domáci solárny zdroj spolu s batériami je už teraz lacnejší ako komerčná cena dodávateľov v 19 štátoch USA, niektorých regiónoch Austrálie a Nemecka.

OZE 2.0

Pri mojich debatách s výrobcami elektriny, zabezpečujúcimi aj distribúciu na Floride či v Colorade, sa tak vietor a slnko stali ekonomicky preferovanými možnosťami. Vidno to aj na globálnych číslach. V roku 2017 bolo až 65 percent všetkých nových inštalovaných zdrojov na výrobu elektriny obnoviteľných. Tento podiel sa postupne zvyšuje už 15 rokov a podľa Medzinárodnej energetickej agentúry bude tento trend pokračovať.

Ak nechceme mať drahšiu elektrinu ako všade inde, budú sa musieť výroba, prenos, ale aj distribúcia prispôsobiť svetu s obnoviteľnými zdrojmi bez dotácií aj na Slovensku. I keď slnko stále nesvieti a vietor stále nefúka, problémy s vyrovnávaním sústavy sa už dnes dajú do veľkej miery riešiť.

Zelená je hit

Momentálne stále nie je technicky možné pokryť 100 percent spotreby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Mnohé komunity to však chcú v horizonte 15 až 30 rokov dosiahnuť. V USA sa už k tomu zaviazalo napríklad 80 miest a dva celé štáty. Medzi nimi aj Kalifornia, piata najväčšia ekonomika sveta.

Zelenú elektrinu chcú aj samotní spotrebitelia. Spoločnosti ako Apple, Google, Facebook či Tesla už využívajú alebo vo veľmi blízkej budúcnosti budú tiež využívať len zelenú elektrinu. V mnohých krajinách sveta si môžu domácnosti objednať až 100 percent elektriny z obnoviteľných zdrojov. Na Slovensku to, žiaľ, zatiaľ možné nie je.

Už dávno teda neplatí, že všetko environmentálne, zelené či ekologické je drahšie. Najmä vďaka technológiám a pokroku to v mnohých prípadoch nie je pravda. Na Inštitúte environmentálnej politiky sme to ukázali v štúdii na ekologickom papieri či nízkoemisných autách. A chceme v tom pokračovať aj ďalej.