Psychológ: Konšpiráciami o židoch si vytvárame nepriateľa, ktorého viníme z našich neúspechov
Antisemitské predstavy, najmä tie, ktoré vychádzali z konšpiračných teórií, boli najrozšírenejšie medzi ľuďmi v zlej ekonomickej situácii.
V sobotu 27. októbra vošiel Robert Bowers do synagógy v americkom Pittsburghu, údajne zakričal „všetci Židia musia zomrieť“ a spustil streľbu.
Zabil 11 ľudí a ďalších sedem zranil, čím spáchal najväčší útok na židovskú komunitu v dejinách Spojených štátov.
Tesne pred útokom zverejnil Bowers na sociálnej sieti Gab príspevok, že hebrejská nezisková organizácia vozí do krajiny votrelcov, aby v nej zabíjali. „Nemôžem sa tomu len tak nečinne prizerať a sledovať, ako sa vraždia moji ľudia,“ dodal.
Na sociálnej sieti tiež napísal, že „Židia sú deti satana“.
Tri druhy antisemitizmu
„Strelca z Pittsburghu motivovala pri jeho čine do veľkej miery viera v židovské sprisahanie. Na sociálnych médiách písal, že Židia majú údajne v pláne zničiť jeho civilizáciu cez prisťahovalectvo a dokonca plánovali v USA ‚genocídu‘,“ povedal pre Denník N sociálny psychológ Michal Bilewicz.
Odborník pôsobí na univerzite v Delaware a problematikou antisemitizmu (nenávisť k Židom) sa zaoberá viac ako 15 rokov.
Podľa Bilewicza existujú tri formy antisemitizmu. Prvý nazýva ako „tradičný“ a vychádza z „historických protižidovských motívov raného kresťanstva, ako je koncept židovskej bohovraždy,“ píše on a jeho tím v článku, ktorý vyšiel v roku 2013 v časopise Political Psychology.
Ako sekundárny druh antisemitizmu označujú autori štúdie ten druh nenávisti k Židom, ktorý sa zrodil po holokauste a Židov viní z toho, že „zneužívajú pocity viny iných národov“ za násilie, ktorým si prešli.
Za najvýznamnejšiu zložku antisemitizmu však Bilewicz a jeho kolegovia považujú vieru v židovské sprisahanie, kam patria predstavy o tajnej „židovláde“.
„Predstavy, že Židia majú v spoločnosti priveľa moci, kontrolujú banky a médiá, vytvárajú klany a držia pri sebe, sú dôležitými zložkami antisemitských postojov viacerých amerických sociologických prieskumov,“ uvádza štúdia.
