Denník N

Vo svete i na Slovensku mizne hmyz. Keď z rieky vymizli larvy pošvatiek, ničili sa celé ekosystémy

Peľom sa živí aj mnoho chrobákov (Coleoptera). Druhom, ktorý môžeme nájsť na kvetoch okrajov lesov, je chlpáčik škvrnitý (Trichius fasciatus). Jeho larvy sa vyvíjajú v starom dreve listnatých stromov. Dospelé jedince pripomínajú sfarbením nebezpečné (žihadlom a jedom disponujúce) blanokrídlovce. Foto - archív Peter Manko
Peľom sa živí aj mnoho chrobákov (Coleoptera). Druhom, ktorý môžeme nájsť na kvetoch okrajov lesov, je chlpáčik škvrnitý (Trichius fasciatus). Jeho larvy sa vyvíjajú v starom dreve listnatých stromov. Dospelé jedince pripomínajú sfarbením nebezpečné (žihadlom a jedom disponujúce) blanokrídlovce. Foto – archív Peter Manko

Hmyzu škodí klimatická zmena, znečistenie prírody či necitlivé zásahy do prírody. „Napriamujeme korytá riek, pestujeme monokultúry a v lesoch máme holoruby. Stráca sa diverzita habitatov a biotopov, čo sa negatívne prejavuje na hmyze, ktorý závisí od svojho prostredia,“ vraví ekológ Peter Manko.

Hmyzu vo svete ubúda a ani Slovensko nie je výnimkou.

Hoci dlhodobý výskum, ktorý by mapoval celkový stav hmyzu na Slovensku, chýba, údaje o niektorých vybraných druhoch máme.

„Napríklad podeniek rodu Palingenia bolo v okolí Latorice a Bodrogu kedysi toľko, že ich ľudia v období výletu dospelých jedincov z vody pratali lopatami z mostov, hnojili nimi a kŕmili hydinu a ošípané. V 80. rokoch minulého storočia sa hovorilo o masívnom poklese, ktorý sa spájal so znečistením vôd, no dnes zažívame pokles, ktorý je ešte oveľa väčší,“ vraví pre Denník N ekológ Peter Manko.

Odborník pôsobí na Katedre ekológie Prešovskej univerzity v Prešove a zaoberá sa aj vodným hmyzom.

„V minulosti zbierali kolegovia v okolí Bodrogu a Latorice do tisíc jedincov na meter štvorcový, zrazu tam máme pár jedincov. Pokles za obdobie 30 až 40 rokov je teda viac ako 90 percent,“ dodal Manko o stave podeniek rodu Palingenia (hmyz s larvou žijúcou vo vode a krátkym suchozemským dospelým štádiom) vo vodných tokoch na východnom Slovensku.

Odhmyzené

Podrobnejšie údaje majú v Česku, kde v roku 2005 vydali obsiahlu správu s názvom Červený zoznam ohrozených druhov ČR: Bezstavovce.

„Za ostatné storočie vyhynulo v našej (Českej) republike asi 5 až 10 percent druhov hmyzu, v absolútnych číslach nejakých 1500 až 3-tisíc druhov,“ komentujú správu českí vedci v populárnom článku, ktorý vyšiel v roku 2009 v časopise Vesmír a volá sa príznačne – Správa o stave krajiny: Odhmyzené.

Vedci ďalej píšu, že v Česku za ostatných 100 rokov zmizlo viac ako 40 percent všetkých druhov denných motýľov.

Pokles motýľov sa však netýka iba Česka. „Poznatky zo sledovania 30 najhojnejších motýľov európskej poľnohospodárskej krajiny ukazujú tretinový pokles početnosti v siedmich európskych krajinách počas ostatných desiatich rokoch,“ napísali vedci v spomínanom článku z roku 2009 a dodali, že táto „situácia si plným právom zaslúži pomenovanie kríza“.

Larva pošvatky. Foto – Wikimedia/cc

Úbytky obrovských rozmerov

O kríze, ktorá je spojená s rapídnym poklesom hmyzu, sa hovorilo aj minulý rok po tom, ako svoju štúdiu z časopisu Plos One zverejnili amatérski prírodovedci z Krefeldskej entomologickej spoločnosti. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie