Spolupráca s fašistami je cesta do pekla
Nemeckí demokratickí politici mali možnosť vidieť, čo robia nacisti pri moci, ešte než im pomohli prevziať vládu nad Nemeckom. Nepoučili sa.
Všetci vedeli, čo je zač. Obvinenia z fašizmu sa naň lepili už roky. On sám vedel, že je fašista, jeho sympatizanti a podporovatelia vedeli, že je fašista, i jeho odporcovia vedeli, že je fašista. Jeho stranu pred rokmi zakázali a keď sa objavila znovu, už si musel dávať pozor na to, aby nehovoril o svojich zámeroch na verejnosti.
Napriek tomu sa frustrovaní voliči rozhodli, že mu „dajú šancu“. Dostal sa až riadiacej funkcie vyššieho územného celku. Hneď po svojom nástupe prepustil mnoho demokraticky zmýšľajúcich úradníkov a zakázal niekoľko divadelných predstavení i divadiel, ktoré považoval za dekadentné, skazené a nehodné vznešeného národa. Svojimi zásahmi však nedokázal nič iné, než že jeho kraju zastavili dotácie.
Nakoniec na poste skončil, no nijak zvlášť mu to nevadilo. Úspech jeho strany ho čoskoro dostal do parlamentu. Z toho, ako sa správal pri svojom výkone funkcie v minulosti, si však politici ostatných strán nevzali ponaučenie. Čiastočne preto, že tú stranu podcenili, čiastočne preto, že sami nijak zvlášť demokraciu neobľubovali.
Ak si myslíte, že tento krátky text hovorí o Mariánovi Kotlebovi a jeho strane, o tom, že súčasná vládna koalícia, „hrádza proti fašizmu“ nakoniec s fašizmom možno bude spolupracovať, napríklad pri presadení novely zákona o voľbe ústavných sudcov, mýlite sa.
Prvý fašistický minister
Wilhelm Frick (1877 – 1946) je pomerne málo známa, zato kľúčová postava Hitlerovej NSDAP. 23. januára 1930 sa stal jej prvým ministrom – ministrom vnútra v spolkovej krajine Durínsko.
