Denník N

Čím žijú ľudia v chudobných regiónoch Slovenska

Okresy podľa miery nezamestnanosti. Autor - Strana Sieť
Okresy podľa miery nezamestnanosti. Autor – Strana Sieť

Ak majú zaostávajúce regióny dohnať zvyšok krajiny, nestačí im len menej korupcie a lepšie služby štátu.

Autor je podpredseda Siete

Len pár kilometrov od Veľkého Krtíša pri ceste na maďarské hranice stojí rad nenápadných budov. V malom priemyselnom parku sídlia spoločnosti Technogym a Sisme. Majú talianskych majiteľov, ale vyrábajú pre svetové trhy dve diametrálne odlišné veci – posilňovacie stroje a elektromotory.

Spoločné majú to, že ide o jediné výraznejšie výrobné investície, ktoré za mnoho rokov prišli do okresu, kde miera nezamestnanosti permanentne presahuje 20 percent. Spolu vytvorili viac ako poltisícku pracovných miest a podľa informácií, ktoré mi poskytli miestni, sa chystajú ďalej rozširovať.

Uplynulý víkend som strávil v obciach a mestách dvoch južných okresov dlhodobo postihnutých vysokou nezamestnanosťou. Veľký Krtíš a Lučenec nie sú dnes už ďaleko od diaľnice, napriek tomu sa im ekonomicky nedarí. Korupcia, hrozný stav zdravotníctva, rómska otázka, poľnohospodárstvo či chýbajúca kanalizácia – to všetko sa v rozhovore veľmi rýchlo vynorí, ale len ako druhotná, sprievodná téma.

Prvoradou otázkou je ekonomika a potreba rozvojového impulzu. Dokonca aj miestni živnostníci a malí podnikatelia sami hovoria, že kľúčom k lepšiemu životu je pritiahnuť do regiónu nové investície a nové peniaze. Pretože len tie dokážu roztočiť dopyt, z ktorého môžu žiť obchodníci, malé stavebné firmy a mnoho ďalších. Sociálne balíčky či masírované štatistiky nezamestnanosti tu nikoho nezaujímajú. Ľudia žijú tým, ako chýba práca.

Veľký Krtíš a Lučenec, ale aj Trebišov, Michalovce, Svidník či Bardejov môžu profitovať napríklad z cestovného ruchu, ale na nohy ich môže skutočne postaviť len vlna investícií. Môžu byť veľké, ale aj stredné a malé – pokiaľ dokážu dať prácu ľuďom priamo a popri tom nepriamo podporiť kúpnu silu celého regiónu.

Dnes už vieme, že bez extra pomoci štátu je ich schopnosť túto investičnú vlnu pritiahnuť obmedzená. Namiesto občasných investičných stimulov, ktoré slúžia najmä ako nástroj politického marketingu, potrebujeme systémový prístup zvýhodňujúci produktívne investície v zaostávajúcich regiónoch.

Sieť prichádza s návrhom takzvaných regionálnych ekonomických zón. Boli by vyhlásené tam, kde je nezamestnanosť dlhodobo na úrovni 15 percent a vyššie. V týchto okresoch by každý investor tvoriaci nové výrobné kapacity dostal automaticky daňovú úľavu – mohol by si z daňového základu odpísať nie štandardných sto, ale 150 percent investície, a nie postupne, ale hneď. V okrese s nezamestnanosťou nad dvadsať percent by to bolo 200 percent.

Tento jednoduchý a motivačný systém by nahradil dnešný stav, keď o stimuloch rozhoduje politicky vláda a len málo z nich smeruje do najviac zaostávajúcich regiónov. Zároveň by bol viazaný na miesto, kde investícia prebehne – nedal by sa teda oklamať špekulatívnou registráciou sídla firmy v chudobnejších okresoch. Nezvýhodňoval by veľkých ani zahraničných, ale všetkých tých, ktorí pomôžu regióny rozhýbať.

Slovensko potrebuje zmenu celoštátnych politík, aby sa ekonomicky rozbehlo – menej korupcie, byrokracie, lepšiu infraštruktúru a služby zo strany štátu. Zaostávajúce regióny však potrebujú ešte čosi navyše, ak majú ostatných dobiehať.

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash