Denník N

Masaker vydesil Úniu aj NATO. Čo sa deje s Macedónskom?

Spúšť po policajnej operácii v Kumanove. FOTO - TASR/AP
Spúšť po policajnej operácii v Kumanove. FOTO – TASR/AP

Hrozí na Balkáne po 14 rokoch znovu etnický konflikt, alebo len vláda v Skopje kryje obrovský škandál s odpočúvaním? V Kumanove pri policajnom zásahu zomrelo v nedeľu až 22 ľudí.

Len 40 kilometrov severovýchodne od hlavného macedónskeho mesta to vyzerá ako v palestínskom pásme Gazy po zásahu proti teroristom z Hamasu.

Po vládnej operácii zostali v meste Kumanovo zbombardované a rozstrieľané domy. Špeciálne jednotky podľa vlády v Skopje zasahovali v 70-tisícovom etnicky zmiešanom meste celý víkend proti teroristom, ktorí sa snažili destabilizovať situáciu v krajine.

Protiteroristická operácia

Po dramatickej akcii plnej výstrelov a výbuchov svetové agentúry hlásili 22 mŕtvych – osem macedónskych policajtov a štrnásť ozbrojených mužov. Desiatky ďalších mužov polícia zatkla. Podľa ministerstva vnútra nezomrel pri akcii žiadny civilista, zranilo sa 37 policajtov.

Albánski obyvatelia Kumanova nie celkom veria vládnej verzii zásahu. FOTO - TASR/AP
Albánski obyvatelia Kumanova nie celkom veria vládnej verzii zásahu. FOTO – TASR/AP

„Je to totálna deštrukcia, vďaka Bohu, že sme v bezpečí,“ povedal po návrate domov do Kumanova neďaleko kosovských hraníc Haki Ukshini pre britskú televíziu BBC. „Je to číra manipulácia,“ povedal zase Reuters 40-ročný Kumanovčan Elham Murad. V meste nevidel pred operáciou nič podozrivé.

Macedónske televízie vysielali zábery rakiev s mŕtvymi policajtmi zakrytými macedónskou vlajkou. Skopje vyhlásilo dvojdňový smútok.

„Je to azda najbrutálnejšia ozbrojená zrážka v regióne za obdobie posledných desať rokov, hoci za posledné mesiace sa v Macedónsku udialo viacero menších ozbrojených incidentov. Pritom sa udial v čase, keď sa zdalo, že napriek veľkým problémom pomaly prebieha stabilizácia regiónu,“ povedal pre Denník N politológ Slovenskej akadémie vied Juraj Marušiak.

Macedónsky premiér Nikola Gruevski tvrdí, že išlo o mimoriadne nebezpečné skupiny veľmi dobre vycvičenej gerily, ktorá operovala na Blízkom východe. Ministerstvo vnútra podľa BBC hovorí, že išlo o členov dnes už rozpustenej Kosovskej oslobodzovacej armády. Niektorí údajne mali na oblečení jej znaky.

Podľa slovenského experta Marušiaka sa ukazuje, že operácia Základná žatva (Essential Harvest), ktorá sa v regióne konala po krátkom ozbrojenom konflikte v lete 2001, nevyriešila základné problémy, iba na nejaký čas oddialila jeho opätovnú eskaláciu. Navyše sa podľa neho ukázalo, že na strane povstalcov zrejme zostali nejaké zbrane.

„K teroristickému útoku sa už podľa belehradského denníka Danas prihlásila Ľudová oslobodzovacia armáda, o ktorej albánski politici v Macedónsku tvrdili, že už neexistuje,“ hovorí Marušiak a hneď dodáva, „že zároveň na verejnosti začala vystupovať Garda Republiky Ilirida, ktorú samozvane vyhlásilo zhromaždenie skupiny macedónskych Albáncov 19. septembra 2014 v Skopje a ktorá si nárokuje na západnú časť Macedónska, obývanú etnickými Albáncami.“

Pokus odvrátiť pozornosť od škandálu?

Víkendová operácia v Kumanove však podľa niektorých môže slúžiť aj ako zastierací manéver pred domácimi problémami Gruevského vlády.

„Politickí analytici tvrdia, že vláda, ktorá čelí politickej kríze, mohla násilie vyprovokovať, aby oslabila opozíciu a pripravila si krytie záťahu proti disidentom,“ napísali britské Financial Times.

Pri operácii v Kumanove zomrelo osem policajtov. FOTO - TASR/AP
Pri operácii v Kumanove zomrelo osem policajtov. FOTO – TASR/AP

Incident okamžite znepokojil európskych lídrov aj NATO.

V roku 2001 malej balkánskej krajine hrozila občianska vojna medzi macedónskou väčšinou a menšinovými etnickými Albáncami. Predstavitelia albánskej menšiny, ktorá tvorí asi štvrtinu dvojmiliónovej krajiny, vtedy vyvolali protivládne protesty a požadovali od Skopje väčšie národnostné práva. Ozbrojenému konfliktu vtedy pomohlo predísť 3500 vojakov pod hlavičkou NATO.

A lídri rebelov sú dnes súčasťou koalície premiéra Nikola Gruevského.

Európski lídri vyzvali na okamžité prešetrenie krvavej akcie v Kumanove, ktoré prišlo v čase, keď Gruevského vládu potápa škandál s odpočúvaním a so zneužívaním moci. Len pár dní predtým v utorok polícia zasahovala proti demonštrantom v centre Skopje.

„Je dôležité, aby všetci politickí a komunitní lídri pracovali spolu na zachovaní pokoja a podieľali sa na transparentnom vyšetrení, čo sa vlastne stalo,“ povedal šéf NATO Jens Stoltenberg. Na riadne vyšetrovanie vyzval aj eurokomisár pre rozšírenie Johannes Hahn.

Marušiak upozorňuje, že konflikt sa odohráva v tesnej blízkosti hraníc s členským štátom NATO, ktorým je Albánsko. „Preto by práve z bruselských inštitúcií mala zaznieť jasná podpora územnej celistvosti Macedónska. Zároveň treba jasne identifikovať, odkiaľ získali kumanovskí teroristi zbrane a finančné prostriedky na svoje útoky,“ dodal.

Srbské noviny okamžite otvorili tému novej vojny na Balkáne:

Spor s Gréckom brzdí integráciu

Nebyť sporu s Gréckom o názov krajiny, Macedónsko by už bolo členom aliancie. Rozhodlo sa o tom na summite v Bukurešti v roku 2008.

Atény však prijatie Macedónska do NATO zablokovali pre spor o názov a vytváranie národnostnej mytológie, ktorou sa Macedónci hlásia k Alexandrovi Veľkému a macedónskym kráľom. Tí sú pochovaní v rovnomennom regióne na severe Grécka. Aj preto sa na medzinárodnej pôde Macedónsku hovorí anglickou skratkou FYROM (Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko).

Macedónsko sa podobne ako jeho ďalší balkánski susedia usiluje aj o vstup do Európskej únie. Od roku 2005 má síce kandidátsky status, ešte však nezačalo prístupové rozhovory. A obyvateľom dochádza trpezlivosť s pomalým zbližovaním so Západom, vysokou nezamestnanosťou (28 percent) a nízkymi platmi.

„Spoločný problém Macedónska a Kosova je obrovská nezamestnanosť, o čom svedčí aj vlna nelegálnych migrantov z Kosova. Neriešenie problémov Balkánu a spomalenie európskej integrácie vedie k nárastu nespokojnosti a sklonov riešiť problémy silovou cestou,“ hovorí Marušiak.

Špionážny škandál

Líder opozičných socialistov Zoran Zaev vo februári zverejnil sériu nahrávok, ktoré majú usvedčovať vládu zo zneužívania moci.

Vláda sa napríklad údajne snažila ututlať políciou zabitého 22-ročného muža pred štyrmi rokmi. Zaev podľa rádia Slobodná Európa obvinil premiéra a jeho bratranca, ktorý je šéfom tajnej služby, že nechali masívne odpočúvať vyše 20-tisíc ľudí – policajtov, sudcov, vlastných ministrov či novinárov.

Macedónsky premiér a líder  konzervatívnej strany VMRO-DPMNE Nikola Gruevski  po minuloročnom víťazstve vo voľbách. FOTO - TASR/AP
Macedónsky premiér a líder konzervatívnej strany VMRO-DPMNE Nikola Gruevski po minuloročnom víťazstve vo voľbách. FOTO – TASR/AP

Premiér Gruevski podľa Economistu tvrdí, že je to nezmysel a odpočúvanie narafičil bývalý šéf tajnej polície, ktorý má blízko k opozičným  socialistom. Za protestmi proti jeho vláde tiež vidí sprisahanie pripravované spoza hraníc cudzími tajnými službami.

To, že má Macedónsko problém s politickou kultúrou, je však podľa britského týždenníka očividné.

„Hlavné médiá idú v provládnej línii a sú používané na útoky proti opozičným politikom. Jedna nahrávka zverejnená Zaevom vyvoláva dojem, že minister a šéf tajnej služby dáva pokyny editorom,“ píše Economist.

Bývalý špeciálny vyslanec EÚ v Moldavsku Erwan Fouéré pre Financial Times povedal, že vláda môže teraz násilie a nepokoje zvaliť na opozíciu a vyvolať kontraprotesty.

Stratený morálny kompas

„Kedysi sme boli vnímaní ako úspešný príbeh v regióne rozpoltenom vojnou, dnes je Macedónsko v kríze a urgentne potrebuje intervenciu Európskej únie,“ napísal pre New York Times dlhoročný macedónsky diplomat Nikola Dimitrov, ktorý vlani ukončil svoju kariéru a odmietol ambasádorský post v Moskve.

Premiér Gruevski podľa neho začal vládnuť v roku 2006 sľubne, otvoril krajinu podnikaniu a naštartoval ekonomický rast. Medzitým však stratil morálny kompas. Keď nastúpil k moci, bolo Macedónsko v rebríčku slobody slova podľa Reportérov bez hraníc 46., dnes je až na 117. mieste. Podľa socialistu Zaeva odpočúvala vláda až sto novinárov.

„Akékoľvek bolo pozadie zabíjania v Kumanove, incident neukázal len na krehkosť Macedónska. Potvrdil, že Európska únia a NATO majú stále nedokončený biznis na západnom Balkáne,“ napísala analytička Carnegie Europe Judy Demspey.

Svet

Teraz najčítanejšie