Ozónová vrstva by sa mohla plne ozdraviť do roku 2060, predpovedajú odborníci

Klimatickí experti z OSN prezentovali v pondelok na vedeckej konferencii v ekvádorskom Quite novú správu, podľa ktorej sa ozónová vrstva zotavuje.

Ozónová vrstva sa nachádza vo výške asi 20 až 30 kilometrov nad povrchom zeme a planétu chráni pred silným ultrafialovým žiarením.

V prípade, že je ozónová vrstva oslabená, na planétu preniká viac UV lúčov, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť výskytu rakoviny kože, šedého zákalu a iných závažných ochorení.

Najúspešnejšia environmentálna zmluva

V 80. rokoch minulého storočia vedci zaznamenali silné poškodenie dôležitej ozónovej vrstvy. Za hlavného vinníka označili freóny (CFC), ktoré sa používali najmä v chladničkách, aerosóloch či chemikáliách na čistenie.

Situácia sa však zmenila k lepšiemu v roku 1987, keď Montrealský protokol globálne zakázal používanie freónov. Dokument podpísalo 197 krajín sveta a je považovaný za najúspešnejšiu environmentálnu dohodu v histórii. 

Zatiaľ čo na konci minulého storočia sa ozónová vrstva stenčila až o 10 percent, od začiatku nového milénia sa podľa najnovšej správy OSN rozširuje o 1 až 3 percentá za desaťročie.

Ak bude súčasný trend pokračovať, vedci vypočítali, že ozónová vrstva by sa nad severnou hemisférou mala obnoviť do roku 2030, nad južnou pologuľou do roku 2050 a nad polárnymi oblasťami do roku 2060.

Jeden z hlavných autorov štúdie Paul Newman z NASA pre Huffinghton Post poznamenal, že ak by sa nepristúpilo na Montrealský protokol a ľudstvo by pokračovalo v používaní škodlivých freónov, do roku 2065 by boli zničené dve tretiny ozónovej vrstvy.

„Ak by sa počet látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu naďalej zvyšoval, boli by sme svedkami ďalekosiahlych dôsledkov. Tento proces sme však zastavili. Je to naozaj dobrá správa,“ povedal Newman.

Dodatok z Kigali

K Newmanovi sa pridal aj Erik Solheim z Programu OSN pre životné prostredie. „Montrealský protokol je jednou z najúspešnejších multilaterálnych zmlúv v histórii z nejakého dôvodu. Dôkladná kombinácia vedy a spolupráce, ktorá definovala protokol už viac ako 30 rokov a bola nastavená na opravu našej ozónovej vrstvy, je dôvodom, prečo dodatok z Kigali predstavuje prísľub do budúcna, čo sa týka krokov v oblasti klímy,“ povedal pre Huffinghton Post.

Na dodatku z Kigali k Montrealskému protokolu sa v roku 2016 dohodlo 197 zmluvných strán. Jeho prínos spočíval v tom, že na zoznam regulovaných látok pridal aj hydrofluorovodíkové plyny (HFC).

Tie síce nepoškodzujú ozónovú vrstvu, ale výrazným spôsobom urýchľujú zmenu klímy. Vplyv HFC na globálne otepľovanie je až 15-tisíckrát silnejší ako emisie oxidu uhličitého. Dodatok z Kigali by mal byť ratifikovaný v priebehu nasledujúceho roka.

Prehnaný optimizmus treba krotiť

Vedci však varujú, že ešte nie je vyhraté. Podľa nedávnych správ sa v Číne zvýšil počet zakázaných freónov napriek tomu, že sa tamojšia vláda zaviazala znížiť ich množstvo.

Vedci tiež poznamenali, že obnovenie ozónovej vrstvy nad Antarktídou by mohlo mierne zhoršiť vplyv klimatickej zmeny v tejto oblasti, pretože diera v ochrannej vrstve ju chránila pred vplyvmi globálneho otepľovania.

Nie je však jasné, aké oteplenie môžeme očakávať, ak sa upraví ozónová diera nad Antarktídou.

„Konečné víťazstvo budem môcť zahlásiť až v roku 2060. Nebude to na nás, ale na našich vnukoch,“ uviedol Newman.