Denník N

Vůjtekova košeľa aj Nadalove fľašky. Prečo sú športovci poverčiví?

Rafael Nadal. Skvelý tenista. Poverčivý športovec. FOTO - TASR
Rafael Nadal. Skvelý tenista. Poverčivý športovec. FOTO – TASR

Prečo si Vladimír Vůjtek nepral víťaznú košeľu, Serena Williamsová nosí na turnaji tie isté ponožky a Mark Cavendish sa pred pretekom nesprchuje? Poverčivosť športovcom pomáha kompenzovať neistotu z výkonu a výsledku.

Poverčivosť je jedným z javov, ktorý je univerzálne rozšírený vo všetkých ľudských spoločnostiach – nech sa pozrieme do akejkoľvek kultúry, v minulosti alebo dnes, poverčivých ľudí nájdeme všade.

Ide o jeden z mnohých iracionálnych prejavov našej mysle. Poverčivosť vyjadruje vieru v nadprirodzenú príčinnosť medzi dvomi javmi a slúži našej potrebe ovplyvňovať udalosti, nad ktorými nemáme žiadnu alebo len minimálnu kontrolu.

Vyhnúť sa jej nedá obzvlášť v týchto dňoch počas majstrovstiev sveta v hokeji. Mnohí z nás si sadajú k televízorom v nádeji, že náš dres, vlajočka, amulet či prekrížené prsty a zaklínadlá prenesú na „našich chlapcov“ pozitívnu energiu, prinesú im šťastie a oni budú vyhrávať.

Tréning iba v presne stanovenom čase

Poverčiví sú však najmä samotní športovci a realizačné tímy. O trénerovi národného hokejového tímu Vladimírovi Vůjtekovi sa napríklad vie, že si po vyhratom zápase na svetovom šampionáte obliekal tú istú nevypratú košeľu.

Špičkoví zahraniční športovci pestovali často ešte bizarnejšie zvyky – napríklad basketbalista Michael Jordan nosil pod svojím dresom ako profesionálny hráč modré univerzitné „kraťasy“. Bejzbalista Wade Boggs jedol pred každým zápasom kurča, vstával v ten istý čas. Tréning odpalov začínal vždy o 5:17 a šprinty o 7:17 poobede.

Futbalista Gary Lineker na svetovom šampionáte vo futbale v rokoch 1986 a 1990 zase odmietal v rozcvičke pred zápasom strieľať na bránu, aby si tak „nevystrieľal góly“. Tenista Goran Ivanisevic si od zberačov vypýtal vždy tú loptičku, s ktorou predtým vyhral fiftín.

„Som veľmi poverčivá, obzvlášť pred pretekom. Predtým, než sa postavím na štart, robím tie isté veci,“ povedala austrálska plavkyňa Stephanie Rice, ktorá minulý rok ukončila športovú kariéru. „Osemkrát zamávam rukami, štyrikrát si napravím okuliare, štyrikrát sa dotknem čiapky. Vyzerá to zvláštne, ale je to pre mňa veľmi prirodzené,“ dodala.

Ráno sa nesprchujem, ponožky nemením

Z aktívnych športovcov vyniká tenistka Serena Williamsová, ktorá počas turnaja nosí tie isté ponožky a vždy pred prvým podaním si buchne loptičku o kurt presne päťkrát. Rafael Nadal, ďalší tenisový idol, zase prekračuje čiary na kurte zásadne pravou nohou. Fľaše na pitie musí mať umiestnené vždy v špecifickej polohe. Golfista Tiger Woods hrá v nedeľu iba v červenom tričku a cyklista Mark Cavendish sa ráno pred pretekom nesprchuje.

Hráči NHL sa nedotýkajú trofeje pre víťaza konferencie, aby neurazili šťastenu. Až do posledného zápasu vyraďovacej časti súťaže sa neholia.

Poverčivosť športovcov. Zdroj – Youtube

Izbová rastlina ťa zachráni

Prečo to športovci robia a odkiaľ sa toto iracionálne správanie berie? Vychádza z našej psychologickej potreby redukovať chaotický a neusporiadaný svet okolo nás do kontrolovateľnej podoby.

Svet, nad ktorým nemáme moc, nás totiž desí a hľadáme všetky dostupné prostriedky, ako stres a neistotu zo života v ňom odstrániť. V klasickom výskume, ktorý ilustruje dôležitosť pocitu kontroly nad našimi životmi, zavítali bádateľky Judith Rodinová a Ellen Langerová do domova dôchodcov a ľudí v ňom rozdelili do dvoch skupín podľa toho, či sa o izbovú rastlinu, ktorú tam priniesli, mohli starať sami alebo nie a polieval ju personál zariadenia.

Z výsledkov vyplynulo, že u ľudí z prvej skupiny, ktorí vďaka starostlivosti o izbovú rastlinu nadobudli väčší pocit, že nie sú iba pasívnymi objektmi vlastného života, ale že ho majú vo väčšej miere pod kontrolou, bola po 6 mesiacoch trvania experimentu úmrtnosť až o 15 percent nižšia.

Pocit kontroly v chaotickom svete

Výskum ukazuje, že ak sme vystavení podmienkam, v ktorých máme pocit, že svoj život máme pod kontrolou menej, poverčivosť, rituály a vyhľadávanie umelých vzorov tam, kde sa žiadne nenachádzajú, rapídne stúpa.

Napríklad kmene z Trobriandských ostrovov v Novej Guinei, ktoré lovia ryby v nezmapovaných a nebezpečných hlbokých vodách, kde neustále hrozia búrky, majú oveľa viac rituálov ako kmene, ktoré lovia v plytkých vodách. Parašutisti zase vidia na obrázkoch viac neexistujúcich obrazcov tesne pred zoskokom ako dávnejšie pred ním. Poverčivosť rastie aj v časoch ekonomickej krízy.

Jennifer Whitsonová a Adam Galinsky tieto údaje testovali v experimente. Ľudí rozdelili do viacerých skupín a buď ich zámerne frustrovali, takže si mysleli, že nad zadanou úlohou nemajú kontrolu, alebo nie. Ako sa ukázalo, jedinci z prvej skupiny nachádzali v chaotickom zhluku náhodných dát reálne obrazce oveľa viac ako členovia druhej skupiny, hoci tam žiadne neboli.

Snímka obrazovky (21)

Ľudia mali za úlohu popísať, čo na obrázku – digitálne vytvorené škvrny – vidia. Zdroj – Whitsonová, Galinsky (2008)

Poverčivosť a rituály ako kompenzácia straty pocitu kontroly

Ľudia, ktorí majú pocit, že nad svetom nemajú veľkú kontrolu, doň implantujú umelý poriadok a vzory, aby ich nedostatok kompenzovali. To vysvetľuje, prečo je poverčivosť medzi športovcami taká rozšírená. Šport je aktivita, pri ktorej sa výsledok často nedá vôbec predpovedať. Športovci si preto vymýšľajú najrôznejšie rituály a vzývajú magické sily, aby sa s touto neistotou a absenciou kontroly, ktorá je psychologicky mimoriadne ťaživá, vyrovnali.

Výskum holandských bádateľov Michaély Schippers a Paula Van Langeho z roku 2006 ukázal, že poverčivosť športovcov rástla s dôležitosťou zápasu a reputáciou súpera. Ak napríklad futbalistovi oznámili, že bude hrať finálový zápas proti prestížnemu futbalovému klubu Ajaxu Amsterdam, vykazoval oveľa viac poverčivých rituálov ako v prípadoch, keď protihráč pochádzal z klubu, ktorý porážali a šlo o bežný ligový zápas.

Rafael Nadal, nespokojnos

Rafael Nadal a jeho fľašky na vodu. Majú presnú polohu. Zdroj – TASR

Poverčivosťou k úspechom

Poverčivosť má teda priaznivý vplyv na psychiku športovca, pretože redukuje stres a neistotu, v ktorej sa pred výkonom nachádza. Lysann Damisch a jej tím z univerzity v nemeckom Kolíne však idú ďalej a myslia si, že poverčivosť zlepšuje aj samotný výkon športovca, pretože atlét, ktorý nepociťuje taký veľký stres, má väčšiu dôveru vo vlastné schopnosti.

Aby túto hypotézu overili, vymysleli niekoľko zaujímavých experimentov. V jednom z nich dali ľuďom za úlohu patovať na golfovom ihrisku z diaľky jedného metra. Polovici z nich pritom povedali: „Tu je vaša loptička. Ide o šťastnú loptičku.“ Druhej – kontrolnej – skupine oznámili: „Tu je loptička, ktorú používali všetci pred vami.“

Ako sa ukázalo, ľudia so „šťastnou loptičkou“ skutočne dosahovali lepšie výsledky ako členovia z druhej skupiny. V ďalšom experimente mali ľudia lepšie výsledky v pamäťových hrách, ak ich vykonali v prítomnosti osobného talizmanu, ktorý im nosí šťastie.

Vedci sa preto domnievajú, že aktivácia poverčivosti zlepšuje ako kognitívne, tak aj motorické schopnosti ľudí.

Metodologickým nedostatkom štúdie je, že nedokázala od seba oddeliť ľudí, ktorí sú a nie sú poverčiví. Mnohí športovci predsa dosahujú skvelé výsledky bez toho, aby si museli pomáhať talizmanmi, špinavými ponožkami alebo farbou oblečenia.

Obeťou poverčivosti a magického myslenia

Poverčivosť však nemusí byť iba nevinná výstrednosť. Ak človek vkladá do sveta rôzne magické sily, ktoré majú ovplyvňovať jeho dianie, a nie je schopný správne identifikovať kauzalitu medzi javmi, nemôže sa rozhodovať adekvátne.

Mimochodom, všetky konšpiračné teórie parazitujú na tomto nedostatku našej mysle. Ich vyznávači vkladajú do sveta, ktorý im pripadá chaotický a neistý, umelé vzory a kauzality, ktoré však reálne neexistujú. Nepokojná myseľ je však spokojná, pretože „odhalila“ svoje istoty – za všetkým treba hľadať židov, Američanov, CIA, FBI, farmaceutický biznis, „prozápadných“ novinárov a podobne.

Čo sa týka športu, poverčivosť môže zhoršiť športovcov výkon, ak ho odvádza od samotného výkonu, myslí si športový psychológ Victor Thompson. Ak atlét napríklad stratí svoje obľúbené tričko alebo sa mu pred pretekom pokazí iPod, takže si nemôže pustiť hudbu, ktorú má rád, nedokáže sa na pretek sústrediť a stane sa obeťou vlastných rituálov. 

Ak začnete tráviť príliš veľa času tým, že sa sústredíte na iracionálne veci, aby ste zlepšili svoj výkon, namiesto toho, aby ste sa venovali dôležitým veciam, …potom vás poverčivosť môže pripraviť o dobrý výsledok,“ konštatuje Richard Stephens, psychológ z Keele University.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Šport a pohyb, Veda

Teraz najčítanejšie