Denník N

Ukrajinský analytik: Aj my sme mali byť most medzi Východom a Západom. Vidíte, ako to dopadlo

Maxym Chylko. Foto – archív M. CH.
Maxym Chylko. Foto – archív M. CH.

Bezpečnostný analytik Maxym Chylko hovorí, že Rusko nemusí mať konkrétny záujem na Slovensku alebo v Maďarsku, ale vplyv v týchto štátoch mu môže pomôcť, aby spôsobilo chaos v EÚ. Mnohí európski lídri sa podľa neho správajú ako pri Mníchovskej dohode a Rusko je vďaka slabej reakcii Západu pri udalostiach na Ukrajine dnes odvážnejšie.

V rozhovore hovorí aj:

  • ako funguje a na čo sa zameriava ruská propaganda,
  • prečo Rusko nepotrebuje most na Západ,
  • že s Putinom informačná vojna neskončí,
  • čo sa mu nepáči na prístupe Západu.

Kedy si Rusko uvedomilo, že informačnú vojnu môže využiť na to, aby dosiahlo svoje ciele?

Ruská vláda s tým začala vo vlastnej krajine. Veľký zlom prišiel medzi dvoma vojnami v Čečensku, ktoré sa v 90. rokoch snažilo získať nezávislosť. Rusko po prvej vojne pochopilo, že prehralo vojnu v informačnej sfére. Väčšina ľudí totiž vojnu nepodporovala. Odvtedy Rusko urobilo veľa zmien v tom, ako fungujú štátne médiá. Začali používať „nálepkovanie“, čečenských separatistov nazývali teroristami a skoordinovali štátne médiá tak, aby mali jednotnú agendu. A do propagovania svojich naratívov zapojili aj známych ľudí, ktorých spoločnosť rešpektovala a ktorí dokázali ovplyvňovať verejnú mienku.

Ale ešte predtým vypracovali stratégovia a vojenské inštitúcie veľa štúdií. V 90. rokoch skúmali, ako funguje západný informačný systém a ako používať nové technológie na šírenie propagandy. Už v roku 1995 generál Machmut Garejev vo svojej knihe napísal, že ešte pred vojenským zásahom treba spustiť informačnú vojnu na to, aby sa zdiskreditovala vláda nepriateľa a podkopala sa podpora a dôvera armády. A keď je nepriateľ destabilizovaný, môže sa prejsť k priamej vojenskej intervencii.

Hovoríte, že Rusi mali k dispozícii štúdie, začali sa zaoberať taktikou, ale informačnú vojnu naplno spustili až na Ukrajine. Prečo?

V 90. rokoch Rusko na to nemalo zdroje, ekonomika bola po kolapse Sovietskeho zväzu v chaose a vláda mala zdroje iba na to, aby viedla informačnú vojnu doma. Tá bola úspešná a koncom 90. rokov už ovládali väčšinu médií. Keď sa k moci dostal Putin, dostal sa aj k zvyšným vplyvným médiám.

Potom prišla druhá vlna informačnej vojny, a to v postsovietskych štátoch. Zriadili v nich ruské organizácie a takzvané kultúrne centrá, mnohé médiá sa dostali pod ich kontrolu vďaka ruským oligarchom alebo oligarchom z Ukrajiny, na ktorých mal Kremeľ vplyv. A teraz sme v tretej fáze, keď informačná vojna postupuje na západ. Začalo to v krajinách, ktoré boli kedysi pod sovietskym vplyvom.

U nás sa nedávno znovu oživila teória, podľa ktorej by Slovensko malo byť mostom medzi Východom a Západom. Šíria ju najmä politici, ktorí majú blízko k Rusku.

Pre tých, ktorí si myslia, že Slovensko by mohlo byť mostom, mám krátku odpoveď: pozrite sa na nás, my sme boli predchádzajúci most. Faktom je, že Rusko

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hoaxy a propaganda

Rozhovory

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie