Kedy Rómovia prelomia kód školy, ktorej jazyku nerozumejú?

Autori pôsobia v občianskom združení eduRoma

Školská neúspešnosť rómskych detí nespočíva len v zlých sociálnych pomeroch, v ktorých vyrastajú, ale aj v neznalosti slovenčiny a z toho vyplývajúcej neschopnosti porozumieť v škole písanému textu a zadaným úlohám. Neschopnosť porozumieť slovenskému jazyku, respektíve jazykovému kódu tradičnej slovenskej školy sa stáva pre tieto deti fatálnou už v treťom a štvrtom ročníku, keď sa podmienkou školskej úspešnosti stáva aj samoštúdium a príprava na vyučovanie v domácom prostredí.

Výsledkom je, že rómske deti nezažívajú v škole radosť zo vzdelávania, nenapĺňajú očakávania učiteľov, zaostávajú za spolužiakmi, v dôsledku čoho klesá ich motivácia učiť sa a spolupracovať v kolektíve. Zhoršujúce sa učebné výsledky sa neraz prejavujú aj zhoršujúcim sa správaním a stávajú sa ďalším dôvodom na vyčleňovanie týchto detí od ostatných rovesníkov. Otázkou je, či by pomohlo zlepšiť školskú úspešnosť rómskych detí, ak by vyučovanie prebiehalo v rómskom jazyku.

Rómsky jazyk má potenciál rozvíjať sa

Štát sa v poslednom období začína zaujímať aj o podporu vyučovania rómskeho jazyka, prevažne v súkromných školách. Experti na rómsky jazyk sa však zhodujú v tom, že hoci je rómčina pojmotvorná, nie je ešte rozvinutá tak, aby niesla status etablovaného informačného jazyka, akým je napríklad slovenčina alebo angličtina.

Rómsky jazyk plní skôr funkciu rodinného, neformálneho jazyka, menej už funkciu školského, či dokonca akademického alebo vedeckého jazyka. V praxi to znamená, že školy sa sústreďujú hlavne na samotnú gramatickú výučbu rómskeho jazyka, no v rómskom jazyku už nie sú vyučované bežné učebné predmety, ako je matematika, prírodopis, dejepis alebo informatika.

Rómsky jazyk bol na Slovensku štandardizovaný v roku 2008 vďaka vtedajšej splnomocnenkyni vlády pre rómske komunity Anine Botošovej na základe východoslovenskej rómčiny, ktorú používa približne 85 percent Rómov na Slovensku. Malo to pomôcť napríklad zjednotiť gramatiku.

Rómčine by teraz pomohlo, ak by sa začala aj aktívne používať. Štát preto musí začať podporovať autorské tímy, ktoré začnú písať v rómskom jazyku slovníky, príručky, učebné materiály a didaktické pomôcky aj s dôrazom na regionálne dialekty rómčiny.

Dobré správy prichádzajú z akademického prostredia. Kým Ústav romologických štúdií UKF v Nitre kladie dôraz na lingvistický a vedecký rozvoj rómskeho jazyka, Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity prvýkrát od revolúcie začína pre školskú prax pripravovať učiteľov rómskeho jazyka a literatúry.

Štát nemá záujem dohovoriť sa

Samotnú výučbu rómskeho jazyka však treba vnímať ako praktické uplatňovanie práva, ktoré napokon každej národnostnej menšine na Slovensku zaručuje Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov. Avšak na to, aby rómski žiaci mohli byť v škole, ale aj v bežnom živote úspešní, je potrebné, aby dobre ovládali aj štátny jazyk, v tomto prípade slovenčinu. Na to, žiaľ, ministerstvo školstva dodnes nevytvorilo v bežných školách podmienky.

Školskí politici stále odmietajú uveriť tomu, že väčšinu rómskych detí je potrebné učiť slovenčinu ako cudzí (druhý) jazyk. A je na škodu, že ministerstvo školstva túto potrebu po novom priznáva len žiakom v školách s vyučovacím jazykom maďarským. Požiadavka na zmenu metodiky výučby slovenského jazyka sa uvádzala už v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej a až dnes sa ocitla v úlohe uvedenej v implementačnom pláne Lubyovej školskej reformy.

Ak ponecháme bokom rétorické cvičenia politikov, dozvieme sa, že o zmene metodiky vo výučbe slovenčiny rómskych detí v prostredí bežných škôl sa už v Lubyovej pláne nespomína vôbec nič. Nič také sa nedozvieme ani z predchádzajúcich štátnych dokumentov, ako je napríklad Stratégia pre integráciu Rómov do roku 2020.

Aj napriek tomu, že každoročný monitor 5 a 9 uvádza rómske deti na posledných priečkach v znalosti slovenského jazyka a matematiky, štát dodnes nedisponuje hlbšími (mikrovyučovacími) analýzami, ktoré by pomohli porozumieť špecifickým lingvistickým problémom vo vyučovaní detí a didaktickým nedostatkom a rezervám zo strany učiteľov.

Rómsky jazyk na okraji záujmu bežných škôl

Prelomiť jazykový kód tradičnej slovenskej školy by rómskym deťom mohli pomôcť aj asistenti učiteľa, ktorí by mali mať už v kvalifikačných predpokladoch (!) povinnosť ovládať jazyk a sociokultúrne pozadie príslušnej vzdelávanej skupiny žiakov.

V tomto prípade by asistenti mohli používať rómsky jazyk ako premosťovací jazyk pre efektívnejšiu výučbu slovenčiny a lepšie porozumenie vyučovania predmetov v slovenčine. Takýto kvalifikačný predpoklad je dôležitý. Pretože predstava o tom, že zriaďovatelia škôl začnú dobrovoľne uplatňovať dodatok antidiskriminačného zákona a prijímať za štátne peniaze na miesta asistentov kvalifikovaných Rómov na etnickom princípe, patrí stále skôr do ríše fantázie.

Výskumníci z Centra pre výskum etnicity a kultúry navyše upozorňujú na skutočnosť, že ak aj školy majú rómskych asistentov, rómčinu využívajú len ako okrajový, skôr dozorujúci jazyk, ktorý žiakom prekladá príkazy ako „neskáč, nebehaj, sadni si, buď ticho (…)“. Ak by napokon školy boli ochotné prijímať asistentov z radov Rómov, podľa etnológa Alexandra Mušinku by to pomohlo postupne vytvoriť strednú vrstvu Rómov a viac etablovať regionálne vzory a autority. Žiaľ, nič také sa neudeje, pretože takto strategicky a dlhodobo náš školský systém nepremýšľa.

Jazyk ako prostriedok na plnohodnotnú inklúziu

V súčasnej školskej praxi stále platí, že kým rómsky jazyk učíme v školách najmä ako samostatný vyučovací predmet, v prípade slovenského jazyka už automaticky a chybne predpokladáme, že rómske deti v tomto jazyku pochopia dokonca vyučovanie rôznych predmetov a následne bez problémov porozumejú aj celkovému životu tradičnej slovenskej školy.

V každom prípade je veľmi dôležité, aby školy s vyučovacím jazykom rómskym, ktoré dnes vzdelávajú deti oddelene, poskytovali naozaj kvalitné vzdelávanie. Účasť na vzdelávaní v týchto školách je napokon dobrovoľná a vychádza zo záujmu rodičov. Bude preto zaujímavé v ďalších rokoch sledovať, či bude narastať, alebo naopak klesať záujem o vzdelávanie sa v tomto type škôl.

Na druhej strane, schopnosť čítať a komunikovať s porozumením v štátnom jazyku je vynikajúci predpoklad na celkovú školskú úspešnosť rómskych detí a tiež dôležitý predpoklad na budovanie inkluzívnych tried a škôl.

Preto ak rómske deti nemajú zaostávať v bežných školách za deťmi z majority a majú byť plnohodnotnou súčasťou zmiešaných kolektívov, je nevyhnutné, aby v nich štát začal vytvárať kvalitné podmienky aj na výučbu slovenčiny ako druhého jazyka.