Denník N

Čo ovplyvňuje primátor, o čom hlasujú poslanci a ako vzniká rozpočet (Otázky a odpovede)

Voľby. Ilustračná fotografia.
Voľby. Ilustračná fotografia.

Pred sobotnými voľbami Denník N v spolupráci s inštitútom SGI pripravil otázky a odpovede o fungovaní samosprávy.

Komunálne voľby budú v sobotu 10. novembra od 7:00 do 22:00. Komunálne voľby sú zložité na pozornosť, keďže každý bude voliť minimálne dvakrát – primátora alebo starostu a poslancov od mestského zastupiteľstva.

V Bratislave a Košiciach budú voliť dokonca štyrikrát – primátora, starostu mestskej časti a poslancov v mestskom aj miestnom zastupiteľstve.

Čo sú kľúčové právomoci primátora/starostu?

Vykonáva správu mesta a zastupuje ho pri rokovaniach so štátom alebo s firmami či osobami. Zvoláva a vedie zasadnutia mestského či obecného zastupiteľstva a podpisuje jeho uznesenia.

Obsadzuje dôležité funkcie, akými sú viceprimátor, prednosta úradu alebo náčelník mestskej polície. Vydáva pracovný poriadok a organizačný poriadok mestského úradu spolu s poriadkom odmeňovania zamestnancov mesta.

Je rozdiel medzi právomocami primátora mesta a starostu obce?

Nie je, ide len o iné pomenovanie pre rovnakú funkciu.

O akých sumách peňazí rozhodujú primátori krajských miest?

Krajské mestá pracujú s ročnými rozpočtami vo výške niekoľkých desiatok miliónov eur. Neznamená to, že o ich využití rozhodujú len primátori. Schváliť im ho musí zastupiteľstvo.

Čo je najväčšia položka v rozpočtoch miest a obcí?

V obciach ide najviac peňazí na správu miestnych ciest, odvoz komunálneho odpadu, údržbu obecného majetku. Pri mestách je často najnákladnejšie vzdelávanie, keďže majú na starosti škôlky, základné aj umelecké školy.

Veľkými položkami sú aj výdavky na zamestnancov, mestskú políciu,  rozsiahlejšie rekonštrukcie investície do nových chodníkov, detských ihrísk či parkov.

Z akých zdrojov pochádzajú peniaze, ktoré sú v rozpočte mesta či obce?

Najväčšou časťou príjmov sú príjmy od štátu. Štát mestám a obciam rozdeľuje 70 percent z výnosu dane z príjmu fyzických osôb (zvyšných 30 percent ide župám).

Medzi mestá a obce sa rozdeľujú podľa počtu obyvateľov, rozlohy, počtu žiakov školských zariadení a počtu obyvateľov v dôchodkovom veku.

Druhým, neporovnateľne menším zdrojom príjmov sú miestne dane, ktoré samosprávy môžu, ale nemusia vyberať – vyberať musia len poplatok za komunálny odpad. Ide napríklad o daň z nehnuteľnosti, daň za psa či pomerne nedávno zavedený poplatok za rozvoj.

Okrem toho obec či mesto dostáva transfery zo štátneho rozpočtu – čo sú peniaze navyše k podielovým daniam. Tieto peniaze štát platí akoby za kompetencie, ktoré preniesol zo štátu na mestá a obce. Napríklad ide o činnosť stavebného úradu.

Posledným možným zdrojom je podnikanie – teda majetková účasť v obchodných spoločnostiach. Hlavný účel vytvorenia mestských či obecných firiem však v drvivej väčšine prípadov nie je dosahovanie zisku, takže z pohľadu celkového rozpočtu ide aj v prípade dosiahnutia pozitívnej bilancie skôr o malý bonus v porovnaní s celkovým rozpočtom obce či mesta.

Čo sú kľúčové pozície v meste, ktoré obsadzuje primátor či starosta?

Kľúčová je jednoznačne pozícia prednostu obecného či mestského úradu, ktorý je starostovou pravou rukou.

Aj keď nejde o priame obsadzovanie, kľúčový vplyv má starosta aj pri obsadzovaní

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komunálne voľby 2018

Slovensko

Teraz najčítanejšie