Čech s vlastným štátom: Keby sme všetkých prijali, už sme väčší ako Island

Ako vám napadlo vytvoriť si vlastný štát?

Dlho som sa snažil zmeniť politickú situáciu v ČR, ale či bola pri moci pravica, alebo ľavica, tak sa zvyšovali dane aj regulácie. Keď som sa s tým snažil bojovať, ľudia si zo mňa robili srandu a hovorili mi, aby som si založil vlastný štát. Tak som sa tým začal vážne zaoberať a toto je výsledok.

Našiel som územie nikoho medzi Chorvátskom a Srbskom, čo máme potvrdené z niekoľkých miestnych zdrojov a tiež tým, že Chorváti ustanovili regulárne hranice Schengenu (Chorvátsko o vstupe do Schengenu len rokuje, nie je oficiálnym členom, pozn. red.). Takže sme tam vytýčili našu vlajku, posielame diplomatické nóty do celého sveta a prosíme našich občanov v týchto krajinách, aby lobovali za naše záujmy. Dnes máme asi 330-tisíc žiadostí o občianstvo z celého sveta. Keby sme všetkých prijali, už dnes sme väčší ako Island. Tá myšlienka očividne nezaujala len mňa, ale sa vyvíja a veľa ľudí má potrebu vytvoriť štát, kde nebudú otravovaní vysokými daňami a reguláciami.

Mali ste aj nejaké alternatívne územia, z ktorých ste si vyberali?

Pôvodne sme uvažovali o území medzi Egyptom a Sudánom, ale to už zabral Jeremy Heaton. On nás inšpiroval k tomu, aby sme sa nebáli a zabrali toto územie. Je to jedno z posledných miest na svete, inak je už takmer všetko zabraté, až na malý kúsok Antarktídy. Ale možno bude situácia s vládami taká zlá, že ani odsťahovať sa do Antarktídy nebude zlá voľba.

V minulosti ste sa vyjadrili, že občianstvo dostane len niekoľko tisíc ľudí. Kto teda a podľa čoho určuje, kto dostane občianstvo? 

Naša prípravná komisia občianstvo udeľuje len ľuďom, ktorí sa priamo zapoja do nášho úsilia. Napríklad tým, že si zoženú loď a prídu sem alebo nám pomáhajú s administratívou. Musia sa priamo zapojiť do činnosti, nemajú komunistickú ani nacistickú minulosť a sú nábožensky tolerantní.

Čo to znamená?

Povedzme, že ste na Slovensku a máte diplomatické styky na vašu vládu, tak nám môžete pomôcť s nadviazaním stykov. Alebo prídete priamo do našej kancelárie v Srbsku, ktorú sme nedávno otvorili, a zapojíte sa priamo do práce na tomto úrade.

Ak by som bol z krajiny, ktorá je od Liberlandu vzdialená, a nevedel by som sa teda zapojiť priamo, tak nemám v tejto chvíli šancu získať občianstvo?

My tu teraz máme toľko práce, že by to nebol problém. Napríklad tu máme Američana, ktorý hovorí dobre po chorvátsky a pracuje ako prekladateľ.

Odkiaľ sa vám hlásia ľudia?

Zo všetkých krajín sveta, zopár žiadostí bolo dokonca aj z Tuvalu v Oceánii.

A z ktorých krajín je záujemcov najviac?

Viac ako tretina z nich pochádza z arabského sveta, čo môže byť aj tým, že tieto krajiny sú menej slobodné ako na Západe. Ale veľa ľudí máme aj z Nemecka, Českej republiky, zo Srbska či z Chorvátska.

Okrem občianstva však ešte nie je jasné, ako budete rozdeľovať pozemky. Vaše územie by malo zhruba sedem kilometrov štvorcových, na základe čoho by ste teda vašim občanom prideľovali pôdu?

To ešte nie je úplne jasné, rozmýšľame nad rôznymi spôsobmi. Jeden z nich sú aukcie, ku ktorým sa nakoniec zrejme prikloníme. Teraz všetka pôda patrí liberlandskému štátu.

To je kto?

To sú reprezentanti krajiny, je to ako štátna pôda v Česku. Postupne ju budeme buď privatizovať, alebo prenajímať na niekoľko desaťročí. Ale toto momentálne nie je priorita, tou je medzinárodné uznanie. Ak by sa nám to podarilo v takom krátkom čase, bol by to svetový rekord. Je to beh na dlhšiu trať, za tri týždne sa také niečo nedá zvládnuť. Kľúčové bude presvedčiť aspoň jednu vládu a potom sa na nás budú štáty pozerať úplne inak.

Ktoré štáty ste teda už kontaktovali a s akým úspechom?

Doteraz to bolo asi 45 štátov a sú medzi nimi tie, u ktorých je najväčšia pravdepodobnosť na úspech – najmä malé štáty, ale konkrétne vám o tom nemôžem hovoriť, lebo to by mohlo ohroziť naše úsilie.

Požiadali ste aj Rusko? To uznáva viaceré sporné štáty, ktoré inak svet oficiálne nepozná.

Rusko a USA sme zatiaľ nekontaktovali, chceme to spraviť osobne na ambasáde. Sú to veľmoci, ktoré si zaslúžia osobitný prístup.

A čo Chorvátsko, kde vás cez víkend zatkli? Chorváti a Srbi tvrdia, že nejde o zem nikoho, ale že sa o to územie sporia medzi sebou.

Toto je dezinformácia, ktorá sa z nejakých dôvodov šíri médiami. Zo Srbska máme oficiálny výrok, že to nie je ich územie. Aj správanie chorvátskych policajtov svedčí o tom, že územie nepovažujú za vlastné.

Máte teda nejaké informácie, že by vás obe krajiny oficiálne uznali?

Tu panuje obrovské nadšenie. Napríklad v Osijeku ma na hlavnom námestí ľudia bežne spoznávali. Som tu relatívne populárny medzi bežnými ľuďmi, najmä preto, že miestne médiá o nás bežne informujú. Dokonca to spravili ešte pred Českou televíziou.

A čo sa týka chorvátskej vlády?

Tam sme zatiaľ mali neoficiálne rokovanie na ministerstve zahraničia. Od nich sme sa dozvedeli, že náš projekt má veľkú šancu na úspech, ak bude predovšetkým o láske a slobode.

Liberland ste ohlásili v polovici apríla. Čakali ste, že bude mať takýto ohlas? Vo viacerých rozhovoroch ste totiž spomínali, že ste to najskôr robili ako formu protestu.

V tom čase sme to už robili úplne vedome. Začali sme sa o tom baviť niekedy pred dvoma rokmi, no odvtedy sme to už prestali vnímať ako protest. Ale až takýto záujem sme nečakali. V prvých týždňoch to vyzeralo, že sa k nám chce presťahovať tretina sveta, teraz záujem trochu upadol.

Viete mi povedať oficiálne číslo, koľko občanov dnes má Liberland?

Dnes máme asi 60 udelených občianstiev, ďalších zhruba 200 je v procese schvaľovania.

V návrhu ústavy sa hovorí o tom, že rozpočet nemôže mať deficit a že sa z neho tiež nemôže financovať zdravotníctvo ani dôchodky. Z čoho chcete ako štát žiť?

Už teraz máme najväčší rozpočtový prebytok na občana na svete. To všetko pre dobrovoľné zdanenie, teda ľudí, ktorí chcú, aby takýto štát vznikol, a dávajú nám peniaze.

Nebojíte sa, že sa stanete len daňovým rajom, kde sa podnikatelia budú len vyhýbať platbe daní?

Jeden z dôvodov, prečo je náš štát taký populárny, je, že z väčšiny štátov sa stali daňové peklá.

Nebudete však potom štátom len pre bohatých ľudí?

Nie, napríklad o našom americkom spolupracovníkovi sa určite nedá povedať, že by bol bohatý človek.

Radili ste sa o založení Liberlandu aj s vedením Slobodných, českej libertariánskej politickej strany, ktorej ste členom?

Vďaka členstvu v strane som sa spoznal s mnohými spoľahlivými ľuďmi, ktorí mi teraz na projekte pomáhajú. Ale inak tam nie je žiadna spojitosť.

Nerobíte si teda len kampaň?

Je to kampaň za viac slobody a menej štátu. Ale jasné, aj záujem o mňa sa postupne zvyšuje, za posledné dni mi volali novinári z celého sveta, v nedeľu o nás hovorili aj všetky české médiá. Myslím si, že máme obrovský potenciál zmeniť politickú situáciu na celej planéte.

Stane sa z vás prvý šéf Liberlandu?

Takú ambíciu nemám.

Ani keby si vás zvolili?

Keď sa skončí môj mandát prezidenta, tak sa neplánujem ďalej angažovať. Ale určite budem žiť v Liberlande. Nechcem to ani úplne vylúčiť, ale teraz takéto plány nemám.

Kedy zhruba plánujete prijať ústavu a zorganizovať prvé voľby?

Až keď sa situácia trochu ustáli a keď sa nám podarí vybojovať uznanie od ostatných štátov.