Deti, ktoré sa hrali počítačové hry, mali zvýšené riziko krátkozrakosti

Počet ľudí, ktorí sú krátkozrakí (odborne myopia), vo svete rastie.

Najhoršie výsledky v tomto ohľade dosahujú v krajinách východnej Ázie. Podľa najnovších odhadov až 90 percent čínskych tínedžerov a mladých dospelých trpí krátkozrakosťou. Ešte v 50. rokoch minulého storočia to bolo 20 až 30 percent.

Momentálne má tento problém približne štvrtina mladých ľudí na celom svete a podľa prognóz expertov sa toto číslo do roku 2050 viac ako zdvojnásobí.

Čas vonku na dennom svetle

Gény hrajú pri krátkozrakosti svoju rolu, no podľa výsledkov najnovšej štúdie, ktorá vyšla tento týždeň v časopise British Journal of Opthalmogy, majú veľký význam aj environmentálne faktory.

Britskí vedci zaradili do výskumu viac ako tisíc dvojičiek, ktoré sa narodili v polovici 90. rokov. V čase výskumu mali v priemere 16,7 roka. Vyšetrenie zraku im lekári robili opakovanie od dvoch rokov veku.

Autori štúdie zistili, že deti, ktoré sa pravidelne hrajú počítačové hry, majú oveľa vyššiu pravdepodobnosť, že budú krátkozraké.

Prečo? Podľa vedcov to súvisí s tým, že tínedžeri netrávia dostatok času vonku na dennom svetle.

Deti narodené v lete

Vedci tiež zistili, že ak sa dieťa narodilo v lete, malo až dvojnásobné riziko, že bude krátkozraké. Príčinou by podľa autorov výskumu mohlo byť, že také deti nastupujú skôr do školy, takže v skoršom veku zblízka čítajú texty.

To by mohlo urýchliť rast oka a v konečnom dôsledku viesť ku krátkozrakosti.

„S tým, kedy sa vaše dieťa narodí, nemôžete spraviť nič, ale čas trávený aktivitami vnútri namiesto vonku zvyšuje riziko krátkozrakosti. Zdravá rovnováha času stráveného vonku a rovnováha v ranom vzdelávaní je dôležitá,“ zdôraznila Katie Williamsová, hlavná autorka štúdie, pre britský denník Guardian.

Zároveň poznamenala, že krátkozrakosť môže prerásť až do vážnejších problémov so zrakom, preto je nevyhnutné spraviť všetko pre to, aby sme podobnému scenáru zabránili: „Kým krátkozrakosť sa dá ľahko korigovať okuliarmi a kontaktnými šošovkami, riziko vzniku ďalších problémov so zrakom sa zvyšuje s úrovňou krátkozrakosti. Preto by sme mali robiť všetko pre to, aby sme zamedzili ďalšiemu zhoršovaniu krátkozrakosti,“ dodala vedkyňa.

Štúdia tiež ukázala, že matky s vyšším stupňom vzdelania mali viac krátkozrakých detí. Williamsová k tomu pre Guardian povedala, že by to mohlo súvisieť s genetickými a socioekonomickými faktormi.

Nemáme jednotný systém prevencie myopie

Podľa lekára Juraja Haličku z očnej kliniky UVEA Mediklinik v Martine existuje na túto problematiku viacero štúdií. „Tá najnovšia hovorí o tom, že deti žijúce v mestách majú 2,6-krát vyššie riziko, že budú krátkozraké, ako deti žijúce na dedinách. Dôvodom krátkozrakosti je rýchlejší rast oka do dĺžky, ktorý by sa mal za normálnych okolností do 16. roku života zastaviť.

Štúdii porovnávajúcich vplyv vonkajších aktivít a životného štýlu je viac, napríklad v austrálsko-singapurskej štúdii zistili, že aj keď deti robili to isté, tak v Austrálii 3 percentá a v Singapure 29 percent detí trpelo myopiou. Rozdielovým faktorom bolo práve množstvo času stráveného na čerstvom vzduchu,“ povedal pre Denník N.

Čo sa týka Slovenska, podľa Haličku u nás zatiaľ neexistuje jednotný systém prevencie myopie, no má jednu radu: „Keď vám rastú oči, treba tráviť viac času na čerstvom vzduchu,“ poznamenal Halička.

Na samotný záver dodajme, že nová štúdia je iba korelačná. To znamená, že nedokáže určiť príčinu pozorovaných javov.

Dostupné z: http://dx.doi.org/10.1136/bjophthalmol-2018-312439