Náboženstvom Putinovho Ruska je paranoja
Kremeľskú túžbu označovať sa za obeť zahraničného sprisahania a hľadať za hranicami samých nepriateľov tak ľahko nezmeníme, ale aspoň by sme ju nemali podporovať.
Bol som smutný, no nie prekvapený, keď som zistil, že som sa nedávno opäť ocitol na zozname desiatich najväčších „rusofóbov“, ktorý sa objavil na Kremľom financovanom televíznom kanáli RT. Odmietať kritiku ako predsudok je tým najjednoduchším a najlacnejším spôsobom, ako sa vyhnúť meritu kritiky.
Tento zoznam tvorí náhodný mix anglo-amerických jednotlivcov, think-tankov, médií a verejných inštitúcií, vrátane britského parlamentného výboru vyšetrujúceho „fake news“. Úplne nepochopiteľne sa na desiatom mieste ocitol kanadský premiér Justin Trudeau, kým známi protivníci Kremľa sa na zoznam nedostali.
Rusofóbia všade, kam sa pozrieš
Ale nech je tento každoročný zoznam akokoľvek vycucaný z prsta, fenomén, ktorý reprezentuje, je skutočný. Ruskú zahraničnú a domácu politiku totiž poháňajú