Amerika chce, aby ju vyliečil rozdelený kongres
Z posledných štyroch desaťročí ovládala jedna strana úrad prezidenta i kongres len desať rokov.
Americká verejnosť v poslednom čase trpí viacerými zdravotnými ťažkosťami. Už dlhšie má bolestivý herpes a tohtoročná kampaň bola ekvivalentom pálenia záhy. Ale utorňajšie voľby naznačili, že niektoré politické protilátky posilňujú imunitný systém národa.
Voľba medzi dvomi averziami
Utorok bol dňom vytriezvenia pre demokratov, ktorí sa snáď naučili (ale v tomto som skeptický), že opovrhovať súčasným prezidentom – nech je to akokoľvek pochopiteľné – nestačí. Jeho hrozné správanie prinieslo jeho politickej strane len asi polovičnú škodu, než akú utrpeli demokrati v polovici prvého mandátu prezidenta Baracka Obamu.
Je depresívne zistiť, že Republikánska strana je v roku 2018 ideologicky homogénnejšia než kedykoľvek za posledných 110 rokov. od začiatku 20. storočia bola rozdelená medzi progresivistov Theodora Roosevelta a konzervatívcov Williama Howarda Tafta, medzi konzervatívcov Roberta Tafta a umiernených priaznivcov Thomasa Deweyho či medzi liberálov Nelsona Rockefellera a libertariánov Barryho Goldwatera. V dnešnej monochromatickej strane – vyberte si trebárs oranžovú na počesť vlasov drahého vodcu – možno v palete postojov rozlíšiť len odtiene pätolízačstva a skutočného obdivu.
Američania ako celok pochopiteľne šetria svojou dôverou a dávajú prednosť rozdelenej vláde pred tým, aby oba konce Pennsyvania Avenue ovládla jedna strana. Takže keď bude 116. kongres končiť na jeseň 2020 svoj mandát, štatistika bude ukazovať, že z posledných štyroch desaťročí ovládla jedna strana úrad prezidenta i kongres len na 10 rokov. Utorňajšie výsledky vyvrátili dve únavné a obnosené axiómy, že Američania volia podľa svojich peňaženiek a že celá politika je lokálna. Tento rok Američania volili medzi dvomi odlišnými a navzájom sa vylučujúcimi averziami: jedni odmietli prezidentovo táranie, iní sa postavili proti tým, ktorých Trump označuje za otravný hmyz.
