Denník N

Súčasný tanec stráca pôdu pod nohami

Foto - Peter Brenkus
Foto – Peter Brenkus

Predstavením Pre Gaiu ukončil v Štúdiu sezónu projekt Súčasný tanec v SND, ktorý vo svojej terajšej podobe končí úplne. Rovnaký osud čaká aj známe divadlo elledanse.

Zvláštny zvuk, ktorý otvára predstavenie Pre Gaiu, vydáva hudobník husľovým slákom na gitare. Tanečnica sa skloní k zemi a chvíľu nepohnuto načúva, jej prvý pohyb na scéne zanechá stopu z kvetov. Je tu aj kruh pôdy, v ktorom tanečnica balansuje najprv na nohe, potom – oveľa dlhšie – na hlave, nakoniec do nej zasadí strom. Zaleje ho slinami. Gaia, pre ktorú sa to všetko deje, je tu v preklade Zem, predstavenie vzdáva hold našej planéte. Ľahko by mohlo skĺznuť do parádneho ezoterického gýča, ale šmykľavka sa nekoná. Naopak, hodinové sólo vracia hold jednej z mnohých podôb súčasného tanca a jednej z jeho zakladajúcich slovenských osobností.

Má to zažité

Tanečnica a choreografka Zuna Vesan alias Zuzana Kozánková stála pri zrode mnohých aktivít, bez ktorých by dnes možno žiadny súčasný tanec na Slovensku nebol. Jej štúdium zahŕňa tanečné konzervatórium, VŠMU, čínsku medicínu, akupunktúru, shiatsu a taoizmus. Keď tancuje, má to zažité. Jej telo sa prelieva ako voda a tvrdne ako skala.

Choreograficky myslí skôr v jemných metaforách ako v konceptoch, ale stále je dosť abstraktná, žiadne tanečné divadlo. Ústredný vzťah je ten k zemi a Zuna vie, o čom hovorí. V roku 2013 sa z Bratislavy presťahovala do Orlických hôr, kde s manželom Milanom ako Tanečná spoločnosť Artyci budujú umelecké a vzdelávacie centrum Pangea Meetingpoint.

Na pomedzí tranzu

Hudobník po jej boku si hovorí Maok a tiež to nie je žiadny nováčik. Multiinštrumentalista vytvoril okrem iného hudbu k filmom prírodovedca Tomáša Hulíka, cestovateľa Pavla Barabáša a tiež k Jakubiskovmu filmu Bathory. Autentickými zvukmi a vlastným hlasom narába zručne a občas sa zdá, že sa musí veľmi držať, aby ho jeho hudba neodviala až niekde do krajín z fotografií Borisa Verseghyho a Zuny Vesan, ktoré sa počas celého predstavenia premietajú na zadný horizont.

Do jemného tranzu počas niektorých pasáží so sebou zvádza aj publikum, niekde sa môže už zdať, že je toho trochu priveľa a niektoré zaujímavé a kontrastnejšie hudobné náznaky sa nerozvinú, ale vcelku sa tu vytvorilo jedno čarovné tanečno-hudobné spojenie. Svetelne ho doplňuje ďalší mág, Ján Čief z Banskej Bystrice.

Zuna Vesan a Maok

Zlé správy pre nezávislých tvorcov

Zuna Vesan má na javisku pôdu, ale súčasný tanec ju v Bratislave pod nohami stráca. Formát Súčasný tanec v SND iniciovala v roku 2010 riaditeľka Divadla elledanse Šárka Ondrišová s vtedajším generálnym riaditeľom Ondrejom Šothom. Terajší šéf baletu Jozef Dolinský projekt inovoval o uvádzanie slovenských premiér. Počas piatich rokov sa v ňom predviedli takmer všetci slovenskí tvorcovia, ale ako miesto na reprízovanie predstavení nezávislej scény už fungovať nebude.

Na základe zredukovaných dotácií z ministerstva kultúry bude v ďalšej sezóne slúžiť skôr ako platforma na vytvorenie tanečnej koprodukcie, do ktorej by mohol Balet SND aj sám umelecky zasahovať. Pre tanec je to už druhá zlá správa, svoju prevádzku kvôli strate dlhoročného sponzora a nedostatočnej podpore z MKSR končí túto sezónu aj jediná stála tanečná scéna v Bratislave Divadlo elledanse. Budova bitúnku na Miletičovej, ktorú divadlo kompletne renovovalo a kde od roku 2007 sídlilo, ide do dražby. Divadlo elledanse bude hľadať náhradné priestory pre svoju tanečnú školu a uvádzanie svojich projektov.

Vitajte v klube

V Bratislave však tieto priestory chýbajú. Zdá sa, že ich hľadajú všetci, aj tí, čo ich doteraz sami ponúkali ako elledanse. „Ukončenie scény divadla elledanse vyvolalo ďalšiu vlnu záujmu hrať v Štúdiu SND, dokonca aj za horších finančných podmienok“, hovorí dramaturgička baletu Eva Gajdošová. „Ľudia sú ochotní hrať len za výťažok zo vstupného.“ Pripomína, že projekt Súčasného tanca v SND bol doteraz riadne financovaný cez honoráre. Náklady sa nikdy cez predané lístky nevrátili. „Úplne najlepšie by ale bolo, keby ministerstvo kultúry pochopilo, že pre nezávislých tvorcov je teraz Štúdio SND jediná možnosť hrania v profesionálnych podmienkach a podporu zvýšilo.“

Tu treba povedať, že samotný fakt financovania dotovanej štátnej inštitúcie ako SND cez granty Ministerstva kultúry, ktoré by mali byť smerované na štátom nezriadené umelecké aktivity dráždi mnohých, ktorí sa zasadzujú o systémovú zmenu takéhoto fungovania.

Balet chce stále podporovať aj súčasné tanečné umenie, ale potrebuje si postrážiť rovnováhu medzi klasickými a súčasnými dielami v repertoári. Eva Gajdošová podotýka, že súčasné dielo tiež nebude dva týždne dopredu vypredané ako Korzár alebo (už od roku 1990) Labutie jazero. „Našou víziou do budúcnosti je kooperovať na vzniku nových diel, uvádzať prevažne premiéry a mať na nich tvorivý podiel“.

To oživí výrazne klasický repertoár Baletu SND, problém ďalšieho uvádzania tanečných diel to však nerieši. Do programu ich stabilne zahŕňa A4ka, aj keď jej priestory sú nastavené viac na divadlo ako na tanec. Do ostatných divadiel je takmer nemožné sa dostať. Preč sú časy, keď sa súčasný tanec pravidelne uvádzal napríklad v Divadle Aréna za vedenia Milana Sládka alebo v už neexistujúcom Divadle Stoka. Tanečníci budú musieť vymyslieť niečo nové.

Vyhliadky celkovo nie sú veľmi ružové, tanec nie je dostatočne ukotvený vo formálnych štruktúrach, veľakrát funguje ako subkategória pod hudbou alebo divadlom, nemá vlastné centrum, schopných produkčných, ani len tú samostatnú grantovú komisiu na ministerstve. Čo stále má, sú diváci, ako za osem rokov dokázala obrovská návštevnosť podujatí Divadla elledanse a čo trochu podceňuje dramaturgia Baletu SND alebo jej marketing. Aj Gajdošová priznáva, že na projekt Súčasný tanec v SND chodilo úplne iné publikum ako na klasický repertoár. Bolo by škoda oboch stratiť.

Záverečným hosťovaním v Divadle elledanse bude české zoskupenie DOT504 s predstavením Collective Loss of Memory zrejme 16.6.2015 o 20:00 hod. Rozlúčkový happening bude 19.6. o 20:00 hod.

Teraz najčítanejšie