Denník N

Štát je nanič, ak sa slušní zaoberajú tým, ako prežiť napriek zákonom

Ak pravidlá vyhovujú skôr silným a drzým, skôr či neskôr sa pokúsia, aby sa hralo výlučne podľa ich pravidiel.

Rozdiel medzi zdravým kapitalizmom a mafiánskou džungľou je v tom, či prednostne praje šikovným a pracovitým, alebo silným a drzým.

Pretože ak pravidlá vyhovujú skôr silným a drzým, skôr či neskôr sa pokúsia, aby sa hralo výlučne podľa ich pravidiel.

Taký štát potom nielenže nedokáže slušných a pracovitých ľudí chrániť, ale je im aj na obtiaž.

Tak si napríklad predstavme, čo si myslí o pravidlách verejného obstarávania starosta obce, ktorý už roky počúva, ako reagovať, keď mu „véočko“ vyhrá Euro-Building.

Kolegovia z iných dedín mu hovoria, že ak sa mu tí prihlásia, všetkých prebijú nízkou cenou a potom budú pýtať dodatky. S tým, že dobré riešenie neexistuje.

Ak sa ich pokúsi z tendra vyhodiť, firma obec zrejme zažaluje. Lebo ani tisíc neformálnych referencií nič nezmôže pred zákonným právom ponúkať nízku cenu.

Obec môže skúsiť na súde dokazovať, že zámer firmy bol podvodný, že takú nízku cenu nemohla myslieť vážne.

Ale ktorý starosta je taký naivný, že by sa do toho pustil, keď vie, že veľká firma sa na takéto právne spory špecializuje?

Alebo to obec riskne a potom sa musí obávať, že jej na krku ostane nedokončená stavba a firma, ktorá dokazuje, že má nárok pýtať viac. Ak by ste boli v role starostu, verili by ste, že vaši právnici budú v spore úspešnejší ako tí najatí Euro-Buildingom?

Podstatné je, že ten starosta nepremýšľa, ako detský domov či kanalizáciu najefektívnejšie postaviť, ale ako urobiť všetko tak, aby okolo toho bolo čo najmenej súdov. Štát a jeho zákony sú mu na obtiaž, nechránia ho, nepomáhajú mu.

V slovenskej realite to došlo až tak ďaleko, že si starostovia v obrane pred víťazstvom Euro-Buildingu vymysleli súťaže, do ktorých sa mohli zapojiť len firmy zamestnávajúce zdravotne postihnutých.

Ani mnohí subdodávatelia Euro-Buildingu nemajú dôvod veriť v spravodlivosť, ktorá platí aj pre malých. Hlásia, že dopadli ako ich kolegovia v smeráckych podnikoch (Váhostave, Doprastave, TSS Grade).

Robotu odrobili, ale peniaze nedostali. Euro-Building síce nie je v úpadku, ale neplatí, pretože pohľadávky neakceptuje.

Systematicky vystavuje faktúry s rôznymi penalizáciami a mnohé práce tak neuznáva.

Malej firme je potom nanič, že z hľadiska večnosti má pravdu, a ak počká pár rokov a minie veľa peňazí na právnikov a súdne poplatky, napokon vyhrá. Lebo dovtedy skrachuje.

Euro-Building sa aj tu správa tak, ako mu pravidlá dovoľujú. Stavil na svoju silu, ktorá mu roky dovoľuje byť nepopulárnou, ale úspešnou firmou.

Vzbudzuje dojem, že je to všetko legálne, že biznis je jednoducho zo svojej povahy tvrdý a že je dobré, že silnejší vyhráva. A my ostatní veľmi riskujeme, ak sa tvárime, že to stačí zobrať na vedomie, lebo kapitalizmus má jednoducho niekedy aj takúto tvár.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Stavbári Euro-Building

Komentáre

Teraz najčítanejšie