Pred Liberlandom to skúšali aj iní, no nikdy neuspeli

Majú vlastnú hymnu, vlajku či menu. Občas dokonca vlastný jazyk. A ešte občianstvo, ktoré rozdali stovkám či tisíckam ľudí z celého sveta. Plnohodnotné štáty to však nie sú, aj keď zopár z nich túto ambíciu malo.

Takto vyzerajú mikroštáty, projekty ambicióznych jednotlivcov či väčších skupín, ktorých spája určitá myšlienka. Napríklad odpor voči štátnym reguláciám a vysokým daniam. Alebo práve naopak – ústrednou myšlienkou môžu byť aj myšlienky o štáte, kde medzi ľuďmi vládne úplná solidarita, akýsi ideál socializmu.

No jednu vec majú všetky mikroštáty – bez ohľadu na základný ideál, ktorý ich spája – spoločnú. Ide o krajiny, ktoré síce tvrdia, že sú nezávislé, v skutočnosti ich však žiadna krajina neuznáva.

Chcel mať princeznú

Taký je aj osud Liberlandu, ktorý v polovici apríla založil Vít Jedlička. On sám je členom Strany slobodných občanov, českej euroskeptickej libertariánskej strany, a podľa vlastných slov o vlastnom štáte začal uvažovať po tom, ako bol frustrovaný z neustáleho zvyšovania daní a zo štátnych regulácií.

Ako však v dnešnej dobe založiť úplne nový štát?

Ešte v 19. storočí to nebolo až také ťažké, najmä pre to, že stále existovali neobjavené miesta, ktoré si nenárokoval žiadny štát. Dnes sa také miesta dajú nájsť len v medzinárodných vodách, alebo na miestach, ktoré si pre vzájomné spory nenárokuje ani jeden štát.

Príkladom je hranica medzi Egyptom a Sudánom, kde sa nachádza púštny región Bir Tawil. Minulý rok tam Američan Jeremiah Heaton ohlásil vznik Kráľovstva severného Sudánu. Podľa vlastných slov preto, lebo svojej 7-ročnej dcére sľúbil, že bude princeznou.

„Štát som založil z lásky k svojej dcére,“ vysvetľoval Heathon pre denník Washington Post. Jeho „štát“ má vlastný web a dokonca aj niekoľko ambasád. Oficiálne však toto kráľovstvo žiadna krajina neuznala.

Jedným z najznámejších mikroštátov je Sealand, bývalá britská protiletecká plošina.

Po 2. svetovej vojne ju využívali populárne pirátske rádiá, v roku 1967 ju zabral Paddy Roy Bates a následne vyhlásil, že plošina veľká asi ako tenisové ihrisko sa stala samostatným štátom. Sealand sa v 70. rokoch dokonca ubránil invázii, ktorú viedol nemecký podnikateľ Alexander Achenbach. Plošinu chcel dokonca kúpiť aj známy pirátsky web Pirate Bay.

Štát v izbe

Podobným problémom bude čeliť aj Liberland. Hoci Jedlička tvrdí, že svoj štát založil na „území nikoho“, chorvátske ministerstvo zahraničia s takýmto pohľadom nesúhlasí.

„Opakujeme, čo sme povedali už minulý mesiac – internetové vtipy, nech už znejú akokoľvek zaujímavo, zostanú len vtipmi. A tie nebudeme oficiálne komentovať,“ povedalo pre Denník N chorvátske ministerstvo.

Najschodnejšie riešenie? Presunúť sa do virtuálneho sveta.

Tak ako Kráľovstvo Talossa, ktoré v roku 1979 založil vtedy 14-ročný Robert Ben Madison z amerického Milwaukee. Talossa je slovo z fínčiny, ktoré znamená „vnútri domu“ – teda miesto, kde štát vznikol.

Jeho kráľovstvo funguje dodnes, aj keď on sám už kráľom nie je. Talossa má však vlastný jazyk, noviny, menu, parlament a niekoľko politických strán. Dnes si dokonca nárokuje niekoľko území, vrátane časti Antarktídy.

„Najlepšia vec na Talosse je, že spája ľudí, ktorí robia veci, pri ktorých by boli inak osamotení. Je to miesto, kde tieto činnosti môžu robiť spolu,“ povedal pre portál Wired Chris Gruber, jeden z jeho 263 občanov.