Denník N

Vaľová skončila, ale na ďalekom východe stále vládnu „naši ľudia“

Jana Vaľová pracovala ako zootechnička v poľnohospodárskom družstve, vlastnila salón krásy, živila sa aj ako veštkyňa. V roku 2006 sa prvýkrát stala poslankyňou, od roku 2010 je aj primátorkou Humenného. Foto - TASR
Jana Vaľová pracovala ako zootechnička v poľnohospodárskom družstve, vlastnila salón krásy, živila sa aj ako veštkyňa. V roku 2006 sa prvýkrát stala poslankyňou, od roku 2010 je aj primátorkou Humenného. Foto – TASR

Koniec primátorky Jany Vaľovej v Humennom je úľavou, pokračujúca nadvláda Smeru na východe nie.

Každé voľby majú svoj symbol, teraz ním bolo Humenné. Znie to možno voči (isto dôležitejším) krajským mestám nespravodlivo, no práve toto mestečko na ďalekom východe sa stalo symbolom spupnosti, šírenia strachu, nevídanej arogancie moci a – povedzme to jasne – ordinárnosti a vulgárnosti. To všetko osem rokov zosobňovala ikona Smeru Jana Vaľová. Tento pohár však pretiekol.

Humenčania by si sami možno neporadili. No mladý filmár Edo Cícha, investigatívny reportér Pavol Fejér, Denník N aj iné médiá im ukázali, kde vlastne žijú, kto im vládne. Spočiatku bolo opakovane stíšeným hlasom počuť: nepíšte o NEJ v súvislosti so mnou, lebo vyhodia moje deti zo školy, lebo žena (muž, švagor a podobne) príde o prácu. Ako v roku 1984 za Husáka. Alebo, to skôr, ako v roku 1976. Ťažká normalizácia. To sme naozaj v členskej krajine Európskej únie v roku 2018? – pýtali sa nechápavo mnohí.

Neskôr sa šepoty premenili na výkriky, ako

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komunálne voľby 2018

Komentáre

Teraz najčítanejšie