Slovensko reprezentovala na olympiáde: Krasokorčuľovanie ma priviedlo k bulímii

Oľga Beständigová je jednou z najúspešnejších slovenských krasokorčuliarok. S bratom Jozefom tvorili športovú dvojicu, ktorá trikrát skončila v prvej desiatke na majstrovstvách Európy. V súkromí aj na ľade tvorila pár so slávnym tureckým futbalistom Ilhanom Mansizom, s ktorým sa pokúšali o postup na olympiádu.

V rozhovore sa dočítate, že:

• niekoľko rokov zápasila s bulímiou,
• vrcholové krasokorčuľovanie nemá so zdravým životným štýlom nič spoločné,
• zo slávneho futbalistu urobila krasokorčuliara na európskej úrovni,
• v tureckej spoločnosti žena nemá rešpekt,
• stále túži po súťažnej bodke za kariérou.

V minulosti ste viackrát otvorene hovorili o problémoch s príjmom stravy, ktorými ste trpeli. Čo bolo ich spúšťačom?

Jednoznačne šport, ktorý som robila. Od partnerky v rámci športovej dvojice sa vyžaduje, aby bola čo najštíhlejšia. Celé okolie na mňa hučalo, že som tučná, že mám zadok ako lodný kufor, a nejako som si to zobrala k srdcu. Dostávala som dokonca rady typu: Keď máš hlad a pocit na vracanie, tak sa vyvracaj.

Od koho ste počas kariéry pociťovali tento nátlak?

Partner, tréneri, zväz a asi všetci zainteresovaní.

Koľko ste mali rokov, keď ste tomu podľahli?

Približne osemnásť. V tom období sme už súťažili na vrcholnej úrovni. Schudla som vtedy na nejakých 43 kíl a prestala som menštruovať. Bez menštruácie som bola asi deväť mesiacov, bolo to nebezpečné. Lekári mi nasadili hormonálnu antikoncepciu a za mesiac som pribrala asi sedem kíl. Veľmi to rozhádzalo môj metabolizmus a trvalo dlho, kým som sa zase dala dohromady.

Koľko ste toho zvykli za deň zjesť?

Ťažko povedať, nikdy som neprepadla bulímii tak, že by som sa najedla, vyvracala a potom už počas dňa nič nezjedla. Bez energie by som asi nezvládala trénovať. Stávalo sa, že som veľa zjedla a potom to šlo všetko von. Keď som všetko vyvrátila, spravila som si iné jedlo, ktoré bolo v rámci športového režimu povolené. Takto som akoby striedala dve fázy.

Vedeli ste, že to, čo robíte, nie je správne?

Samozrejme, že som vedela, ale myslím si, že je to ako každá iná závislosť, aj keď dosť hnusná až nechutná. Je to to isté, ako keď niekto fajčí, pije, alebo je závislý od automatov. Aj oni si to uvedomujú, ale nutkanie je silnejšie. Tak to bolo aj so mnou, aj keď som vedela, že to je zlé.

Kto z vášho okolia o tom vedel?

Dlho nikto, ale donekonečna sa to skrývať nedalo a napokon to vedelo veľa ľudí. Moja rodina o tom vedela, ale závislosť sa nikdy nevylieči tým, že vám niekto povie: Nerob to. Všetky hrozby bulímie som poznala, ale kým človek nemá vnútorné presvedčenie, fungovať to nebude.

Ako dlho ste žili s bulímiou?