Veľa sa hovorí o úspešných ľuďoch, ale veľmi málo o prospešných, hovorí Ivan Ježík
Vyštudoval matematiku u známeho profesora Milana Hejného a sníval o tom, že vzdelaní ľudia by mohli byť rovnako populárni ako športovci. Po revolúcii odišiel do zahraničia a učil na školách vo Švédsku, Anglicku aj v Rakúsku. V roku 2001 sa vrátil na Slovensko, prešiel do súkromného sektora a z neho do neziskového ako programový riaditeľ Nadácie Pontis. „Pre mladého človeka je skvelé odísť a získať skúsenosti, ale úplne najlepšie je mať potom nápad a dostatok dôvodov vrátiť sa,“ hovorí IVAN JEŽÍK.
Pred desiatimi rokmi založil organizáciu Voices, ktorá sa venuje najmä rozširovaniu obzorov, neformálnemu vzdelávaniu a komunitnému rozvoju. Pred piatimi rokmi sa odsťahoval z Bratislavy do Trenčína, kde aktivity Voices pokračujú.
Ako svoje rozhodnutie odsťahovať sa z hlavného mesta hodnotíte spätne?
Pozitívne. Prinieslo mi presne to, čo som očakával. V Bratislave som sa občas pristihol, že robím veci automaticky: vyjdem z domu a idem s davom – rýchlejšie než treba. Hľadal som pokojnejšie bývanie, kde by som bol bližšie k ľuďom a kopcom. Zvažovali sme viacero miest, ale rodný Trenčín sa ukázal ako najlepšia voľba.
Nemali ste obavu, že o aktivity Voices nebude v menšom meste dostatočný záujem?
Vedel som, že to bude nový začiatok, lebo ľudia nás nepoznali. Začali sme si vytvárať komunitu fanúšikov našich podujatí a premýšľali nielen nad tým, čo chceme a považujeme za užitočné my, ale aj nad tým, o čo majú záujem oni. Menšie mesto má veľkú výhodu v tom, že spätná väzba je bezprostrednejšia, rýchlejšia a priamejšia, a ľudia nám tak dávajú späť nielen energiu, ale aj dobré rady, čo robiť inak. Spoznali sme tu veľa mladých aj starších ľudí, ktorí nám začali spontánne a nezištne pomáhať, a za to som im veľmi vďačný.
Krátko po škole ste odišli do zahraničia, dnes stále veľa mladých ľudí odchádza, cítite to aj v Trenčíne?
Áno, aj pre Trenčín je to problém. Populácia u nás klesá. Hoci sú tu dve vysoké školy, mnoho mladých odchádza najmä kvôli štúdiu. Späť ich môže prilákať dobrá pracovná ponuka, ale som presvedčený, že aj kultivované prostredie a praktická podpora, aby si pracovnú príležitosť vytvorili sami. Preto držím palce rôznym kultúrno-kreatívnym centrám. Je to jedna z ciest k tomu, aby ľudia mohli udržateľne robiť to, čo ich baví a čo vedia. Pre mladého človeka je skvelé odísť a získať skúsenosti, ale úplne najlepšie je mať potom nápad a dostatok dôvodov vrátiť sa.
Prečo ste sa vrátili vy? Učili ste predsa matematiku na dobrých školách vo Švédsku, Anglicku aj v Rakúsku.
Bol som vonku
