Denník N

Ako Slovensko prišlo o demokraciu prvýkrát. Išlo to rýchlo

Foto – TASR
Foto – TASR

Opäť sa vracajú otázky a dilemy, aké sme už v histórii zažili.

Autor je historik

Historické jubileá prinášajú so sebou nielen odborné podujatia či oficiálne oslavy, ale kladú tiež znepokojujúce otázky. Týka sa to aj udalostí z roku 1938, keď Slovensko získalo politickú autonómiu, a neskôr vývoja po roku 1968, keď československý štát dostal podobu federácie s dvoma republikami. V oboch prípadoch sa to však udialo v atmosfére strachu, hlbokej morálnej a politickej krízy, čo vytváralo priaznivé podmienky na nastolenie vlády „silnej ruky“ pod vedením štátostrany.

Nové, z hľadiska štátoprávneho nesporne spravodlivejšie usporiadanie bolo totiž rámcované nastolením (1938), respektíve pritvrdením (1969) totalitného režimu, odbúraním demokracie alebo jej niektorých predchádzajúcich výdobytkov. Najrýchlejšie, no aj s eufóriou a so zanedbateľným odporom spoločnosti i dovtedajších politických elít sa to udialo na jeseň 1938. Ľudácky časopis Nástup vtedy oznamoval: „My budeme náš štát organizovať podľa princípov zdravých štátnych režimov, ktoré sa najlepšie uplatňujú, ktoré zhrňujeme pod názov totalitný režim. Ale akú totalitu? Podľa nemeckého, talianskeho či ruského vzoru? Ktorý by bol pre nás najvhodnejší? Odstránime každé

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie