Denník N

Kedysi bezkontaktná hra, dnes jeden z najtvrdších športov. Ako sa menili pravidlá hokeja

Foto - Wikimedia/CC/Library and Archives Canada
Foto – Wikimedia/CC/Library and Archives Canada

Hokej oslavuje 140 rokov od prvého zápasu. Pozrite sa, ako sa menili pravidlá.

Píše sa rok 1872. Mladý inžinier James Creighton z Halifaxu prichádza za lepším životom do Montrealu a popri rozhodovaní krasokorčuliarskych súťaží trávi čas hraním podivnej hry s palicami a kusom dreva. Vtedy ešte netuší, že položí základy športu, ktorý dnes spája i rozdeľuje milióny fanúšikov po celom svete.

O tri roky neskôr je Creighton členom jedného z dvoch tímov, súperiacich proti sebe v  prvom hokejovom zápase histórie. Na ihrisku Victoria Skating Rink sa 3. marca 1875 proti sebe postavia študenti McGillovej univerzity a členovia športového Victoria Skating klubu. Jamesov tím poráža svojho súpera 2:1 a on sa stáva kapitánom tímu. A o dva roky neskôr aj otcom ľadového hokeja.

 

 

Hoci sa hokejové zápasy hrali aj pred rokom 1875, žiaden z nich nebol oficiálne organizovaný, nemal rozhodcu a pevne určené pravidlá. James Creighton sa stal otcom hokeja v roku 1877, keď spísal a zverejnil prvé hokejové predpisy, známe ako Montrealské alebo McGillské pravidlá. A aj keď to bolo až dva roky po historicky prvom zápase, nepísané pravidlá platili už počas neho. Zápas trval 60 minút, hralo ho 9 hráčov na každej strane a namiesto puku mali okrúhly kus dreva.

Na dodržiavanie pravidiel dával pozor rozhodca a boli inšpirované pozemným hokejom. Spomínali sa v nich pojmy ako buly, ofsajd, narazenie, sekanie či kopanie. Ak puk zišiel z hracej plochy, rozohrávanie hry pripomínalo skôr outové vhadzovania a rohové kopy z futbalu.

Montrealské pravidlá   prvé písomne zachované pravidlá ľadového hokeja v histórii, 1877

  • Hru a jednotlivé časti hry otvára buly v strede ihriska. Brankári sa striedajú po každom góle.
  • Keď sa hráč dotkne puku, každý jeho spoluhráč, ktorý je bližšie k súperovmu brankárovi, je mimo hry a nemôže sa dotknúť puku. Hráč musí byť vždy za pukom a viesť ho pred sebou.
  • Puk môže byť zastavený, avšak nie konfrontáciou akejkoľvek časti tela. Hráč nesmie dvihnúť hokejku nad úroveň ramien a taktiež je zakázané narazenie, sekanie a kopanie.
  • Ak sa puk ocitne za líniou bránkovej čiary vinou útočiaceho tímu, vhadzuje sa buly 15 yardov od miesta, v ktorom puk prekročil čiaru. Ak sa ocitne za čiarou vinou brániaceho sa tímu, hráč útočiaceho tímu rozohrá hru z najbližšieho rohu ihriska. Žiaden hráč útočiaceho tímu nemôže byť v úseku 20 yardov pri bránkovej čiare a obrancovia, s výnimkou brankára, musia byť za bránkovou čiarou. 
  • Ak sa puk ocitne za líniou postranných čiar vinou jedného z tímov, druhý tím rozohráva hru z miesta, v ktorom puk opustil hraciu plochu.
  •  Za porušenie niektorého z uvedených pravidiel sa puk vráti späť a na mieste sa vhadzuje buly.
  • Na dodržiavanie pravidiel dohliada rozhodca.

Počas dvoch storočí sa Creightonove pravidlá vo veľkej miere zmenili, najmä nástupom novej techniky a modernizáciou športu. Postupne vypadli „futbalové vhadzovania“, znížil sa počet hráčov, pribudlo presné definovanie faulov a trestov a zmenila sa aj výstroj. Zo športu, v ktorom bol spočiatku zakázaný akýkoľvek kontakt, sa za 140 rokov stal jeden z najtvrdších športov na svete.

V Európe sa prvé hokejové zápasy odohrali v roku 1902 v anglickom Knightsbridge a o tri roky neskôr sa v Bruseli hrali aj prvé dve medzinárodné stretnutia vôbec. Belgicko zdolalo Francúzsko 3:0 a 4:2. Predchodcom súčasnej IIHF bola LIGH (Ligue Internationale de Hockey sur Glace), ktorá vznikla v Paríži roku 1908.

Prvý európsky šampionát vyhráva v roku 1910 Veľká Británia. O rok neskôr preberá LIGH kanadské pravidlá a postupne ich modifikuje na súčasnú verziu pravidiel medzinárodných turnajov.
Keďže kolískou hokeja bola Kanada a všetky pravidlá sa najskôr testovali v NHL, európsky hokej mal výhodu. Zmeny, ktoré sa osvedčili, prijal za svoje, a tie, ktoré hokeju nepomohli, jednoducho neprevzal.

V Creightonovom zápase mal každý tím na ľade deväť hráčov, postupne sa však tento počet menil. V pravidlách IIHF z roku 1908 sa uvádza spolu s brankárom 7 hráčov, na súčasný model 5 + 1 sa prešlo až v roku 1932. Gólman mohol striedať len medzi tretinami. Prvýkrát mohol byť brankár vymenený aj mimo prestávok v roku 1942, ale len v prípade zranenia.

Trestné strieľanie? Nevydarený vtip

Nevydarený vtip. Aj takto označovali v roku 1921 noviny prvý pokus hráča Vancouveru Arta Duncana, ktorý pri trestnom strieľaní napálil puk vysoko nad ochrannú sieť.

Do roku 1941 totiž kanadský hokej nepoznal samostatné nájazdy a trestné strieľania boli naozaj ako za trest – hráč mohol vystreliť na brankára z presne určenej vzdialenosti jedenástich metrov, pričom s pukom nesmel nijako manipulovať. Ako prvý premenil trestné strieľanie Tom Dumderdale, šesť dní po trapase Arta Duncana.

IIHF zavádza pravidlo trestného strieľania v roku 1948 a má už podobu nájazdu, avšak nie zo stredového kruhu, ale z útočnej modrej. V roku 2004 neskôr nastáva zatiaľ posledná zmena pravidiel, ktorá hráčom zakazuje v samostatných nájazdoch predviesť otočku o 360 stupňov.

Nahnevaní diváci menia pravidlá

O tom, ako vytočiť divákov, zrejme vedeli najviac hráči Bostonu Bruins. Svoje jednogólové vedenie nad New Yorkom bránili v roku 1931 tým, že vyhodili puk cez celé klzisko až 50-krát. O pár mesiacov neskôr sa im to podarilo v zápase dokonca 87-krát.

Diváci dali svoje znechutenie jasne najavo – plochu zahádzali odpadkami a pre ohrozenie bezpečnosti boli hráči nútení odísť do šatní. O pár rokov neskôr prijíma NHL prvé pravidlo o zakázanom uvoľnení. Píska sa, keď puk prejde cez tri čiary – obe modré a bránkovú. Červená čiara sa v NHL objavuje až v roku 1943 a vo veľkej miere ovplyvňuje toto pravidlo. Hráči si musia dávať väčší pozor na to, z akej časti ľadu puk nahadzujú do útočného pásma.

Pravidlo bolo niekoľkokrát zmenené. Ak sa brankár dotkol puku alebo puk prešiel cez bránkovisko, hra prerušená nebola. Dlhé roky platilo v NHL aj IIHF takzvané dotykové zakázané uvoľnenie – touch icing. Ak sa po vystrelení cez tri čiary dotkol puku ako prvý útočiaci hráč, hra mohla pokračovať ďalej. Diváci tak boli svedkami ostrých korčuliarskych súbojov a narážačiek na zadný mantinel.

Keď v hokeji kosí smrť

V roku 1990 však dochádza v Československu k tragédii, keď obranca HC Zlín Luděk Čajka pri rýchlom korčuľovaní na druhý koniec klziska narazí hlavou na mantinel a zostane ležať v bezvedomí. O 40 dní neskôr v košickej nemocnici po poškodení miechy zraneniam podľahol.

Táto tragédia prinúti IIHF k zaužívaniu takzvaného automatického zakázaného uvoľnenia. Píska sa ihneď po prejdení puku cez bránkovú čiaru, a to bez ohľadu na to, ktorý hráč sa puku dotkne ako prvý.

V NHL sa používal systém dotykových icingov dlhých 75 rokov. V sezóne 2013/2014 sa však toto pravidlo mení z dôvodu zranení viacerých hráčov na hybridné zakázané uvoľnenie. To na sezónu 2014-2015 prijala aj IIHF.

Odvtedy rozhodcovia pískajú icing v prípade, že je vo chvíli prekročenia bránkovej čiary pukom brániaci hráč k puku bližšie. Pokiaľ je však vpredu útočiaci hráč, hra pokračuje. Nepíska sa tiež v prípade, ak hráč korčuľujúci za pukom vyvíja útočnú iniciatívu a puk bude môcť dostihnúť bez kontaktu so súperom pri zadnom mantineli.

Od roku 2010 platí, že tím, ktorému je odpískané zakázané uvoľnenie, nesmie v prerušení hry striedať.

Chytil si? Zaplať

Postupom rokov sa menila aj pozícia gólmana. Už podľa Montrealských pravidiel mohol ako jediný hráč na ľade zastaviť puk rukou. Kuriózne bolo najmä pravidlo v kanadskej NHA, predchodkyni dnešnej NHL. Brankári, ktorí dvihli puk z ľadu, boli potrestaní pokutou vo výške 2 dolárov.

V európskom hokeji si ešte v roku 1908 brankár nesmie sadnúť, ľahnúť ani kľaknúť. Puk môže chytiť rukami, avšak nesmie ho hodiť ani vyraziť. Až v roku 1956 môže pridržať puk v prípade, keď sú v blízkosti hráči súpera. Od roku 1990 začína platiť pravidlo, podľa ktorého nesmie prikryť puk za bránkovou čiarou.

Ofsajdy odjakživa

Už v Creightonových pravidlách je zmienka o ofsajde, hoci ho tak nepomenoval. Keď sa hráč dotkne puku, každý jeho spoluhráč, ktorý je bližšie k súperovmu brankárovi, je mimo hry. Keďže toto pravidlo značne spomaľuje hru, postupom rokov sa mení a hokej sa stáva pre divákov čoraz atraktívnejším.

V roku 1932 sa na európskych klziskách prvýkrát objavujú modré čiary, o desať rokov neskôr aj čiara červená. Pravidlá zakazujú akúkoľvek prihrávku vpred. Hráči môžu prihrávať len spoluhráčom v jednej línii a pri prechode do útoku sa musia spoliehať len na svoje individuálne schopnosti a hrdinstvo. V druhej polovici 30. rokov IIHF prijíma pravidlo, ktoré umožňuje prihrávky dopredu na území každého z troch pásiem. Ak však hráč prekračuje jednotlivé hranice medzi nimi – stredovú, obrannú či útočnú čiaru, prihrávka dopredu je zakázaná. Už len povolením prihrávok v rozhraní pásiem sa však zrýchľuje prechod do útoku.

Od roku 1946 platia ofsajdové pravidlá len pre strednú a útočnú modrú, a hokej je znova o niečo rýchlejší a dynamickejší. Hráči nie sú pri prechode dopredu odkázaní len sami na seba a z hokeja sa stáva skutočne tímový šport. Postavenie mimo hry na stredovej čiare vydrží v pravidlách až do roku 1998.

Za úmyselný ofsajd sa v roku 1942 udeľuje minútový trest, o šesť rokov neskôr sa znižuje na vhadzovanie v obrannom pásme. Signalizované postavenie mimo hry je do praxe zavádzané v roku 1964. V prípade, že sa po signalizovanom ofsajde puku zmocní brániaci sa tím a postupuje dopredu, hra sa neprerušuje. Táto zmena zvýšila plynulosť a rýchlosť hry. Od roku 1990 musí útočiaci tím pri signalizovanom ofsajde opustiť útočné pásmo.

V NHL je v roku 1934 dokonca ofsajd na pár rokov zrušený úplne, čím sa hra výrazne zrýchľuje, a preto dochádza k zapojeniu dvoch rozhodcov.

Hokej bez bodyčekov?

Predstavte si hokejový zápas, v ktorom je zakázaný kontakt s telom súpera. Nepredstaviteľné? Do roku 1942 bolo v pravidlách IIHF zakázané strkať, napádať telom, napádať zozadu či chytať súpera za akúkoľvek časť tela. V tomto roku bol prvýkrát dovolený bodyček, avšak len v obrannom pásme a s rozbehom najviac 2 kroky. Hráč mohol súpera zastaviť hruďou, chrbtom, ramenom a bokmi. Zakázaný bol bodyček do chrbta a odzadu.

Od polovice 20. storočia sa európsky hokej podobá na svoju súčasnú verziu – hra telom je umožnená na vlastnej polovici, neskôr na celej ľadovej ploche.

 

Míľniky v európskych pravidlách

Čiary

1932 – Dve čiary, rozdeľujúce plochu na tretiny.
1942 – Čiary majú predpísanú modrú farbu, prvýkrát sa používajú pojmy útočné, obranné a stredné pásmo.
1943 – V NHL vzniká stredová červená čiara.

1948 – Červenú čiaru preberá aj európsky hokej a vznikajú aj bránkové čiary. Dokopy je ľadová plocha rozdelená na 5 častí, rovnako ako dnes.
2014 – Modrá čiara sa po vzore NHL posunula o jeden a pol metra k stredovej, čím sa útočné pásmo zväčšilo.

Hrací čas

1908 – Hrá sa 2 x 20 minút, v prípade remízy sa hrajú 10-minútové predĺženia.

1932 – Hrá sa 3 x 15 minút, pri remíze sa predlžuje o 10 minút, pričom maximálny počet predĺžení sú 3.

1948 – Hrací čas 3 x 20, predĺženie trvá 10 minút. Pri stretnutiach, ktoré musia mať víťaza, sa hrá nekonečný počet predĺžení, kým jeden tím nerozhodne.
1964 – Zápas sa hrá 3 x 25 minút alebo 3 x 20, v prípade remízy tri 5-minútové predĺženia.

1994 – Prvýkrát zavedená tzv. „rýchla smrť“ – tím, ktorý v predĺžení strelí gól ako prvý, vyhráva. Ak predĺženie nerozhodne, nasledujú nájazdy (5 hráčov, ak ani tí nerozhodnú, striedavo 1 hráč).
2006 – Súčasný model: V predĺžení sa hrá 4 na 4, rozdeľujú sa tri body: pri remíze získava každý tím jeden bod, víťazný tím jeden navyše. Ak sa nerozhodne ani v predĺžení, nasleduje séria troch nájazdov. V prípade, že nerozhodnú ani tie, nasleduje ďalšia séria nájazdov po jednom, až kým sa nerozhodne.
Hudba v aréne

1998 – Hudba môže hrať len počas prerušenia hry.

2006 – Hudba nesmie hrať pri oddychovom čase.

2010 – Hudba nesmie hrať ani vtedy, ak je na ploche zranený hráč.
Rozhodcovia

1908 – Rozhodca dohliada na dodržovanie pravidiel, rozhoduje pri sporoch. Jeho rozhodnutia sú konečné, nemožno proti nim namietať. Vylučuje na čas, ktorý uzná za vhodný.

1932 – Rozhodcovia musia perfektne korčuľovať, a ak sa ich dotkne puk, hra je prerušená.

1942 – Prvýkrát na európskych klziskách dvaja rozhodcovia, jeden vhadzuje buly prvú tretinu, druhý druhú a tretiu si delia napoly. Pri rozhodovaní stoja na modrých čiarach, od ktorých sa vzdiaľujú len minimálne. Rozhoduje ten, ktorý je bližšie k incidentu.
1948 – Objavuje sa výhoda pri faule – rozhodca signalizuje, že bude vylučovať, avšak ak je poškodený tím pri puku, môže pokračovať v hre. Ak sa puk dotkne rozhodcu, hra pokračuje. Gól, ktorý je spôsobený dotykom puku s rozhodcom, neplatí.
1949 – Jednotné oblečenie: modré nohavice a biely alebo farebný sveter.

1956 – Tmavé oblečenie: dlhé nohavice a sveter alebo športová bunda. Pri medzinárodných a olympijských zápasoch: čierny sveter, čierne nohavice, biela košeľa a čierna kravata.
1964 – Prvýkrát sa objavuje čierno-biely rozhodcovský dres, je zavedený aj polkruh pre rozhodcov pri boxe časomeračov.

1975 – Zavedenie systému troch rozhodcov – 1 hlavný a dvaja čiaroví.

1994 – V pravidlách zavedený aj videorozhodca.

2010 – Systém dvoch hlavných a dvoch čiarových rozhodcov.
Ostatné

1975 – Zákaz fajčenia vo všetkých krytých halách.
1977 – Medzinárodných turnajov sa môžu zúčastniť aj hráči NHL.

1986 – Zavedený oddychový čas – time-out.
1998 – Gól neplatí, ak je hokejka útočiaceho hráča nad úrovňou hornej tyče bránky.

2010 – Čas sa po vzore NHL odpočítava od 20:00 k 00:00.
2014 – Šírka klziska 29-30 metrov sa mení na 26-30 a dĺžka zo 60-61 na 60 metrov.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie