Denník N

Vďaka objavu rampy v kameňolome by vedci mohli lepšie pochopiť, ako v Egypte stavali Cheopsovu pyramídu

Cheopsova (Chufuova) pyramída v Egypte. Foto – TASR/AP
Cheopsova (Chufuova) pyramída v Egypte. Foto – TASR/AP

Okolo rampy boli schody s dierami na zastoknutie drevených kolov a trámov. „Bremeno ťahali zvrchu lanami a tlačili zospodu drevenými kolmi a takisto ho istili lanami,“ vysvetľuje egyptológ.

Tím britských a francúzskych archeológov objavil v kameňolome zvyšky rampy na presun veľkých travertínových blokov.

Vedci odhadujú vek rampy na 4500 rokov a datujú ju do obdobia vlády Cheopsa (Chufua).

Univerzita v Liverpoole, na ktorej pôsobí časť vedeckého tímu, vydala k objavu správu, no výskum zatiaľ neprešiel recenzným konaním (kontrolou iných odborníkov) a nebol publikovaný vo vedeckom časopise, takže na definitívne závery si budeme musieť ešte počkať.

Už teraz však egyptológovia špekulujú, že by mohlo ísť o najstarší dôkaz kladkového systému, ktorý ten zo starovekého Grécka predbieha o zhruba 2-tisíc rokov.

Nápisy odhaľujú logistiku kameňolomu

Zvyšky rampy sa našli v kameňolome v Hatnube, ktorý sa nachádza vo Východnej púšti v strednom Egypte.

Egyptológ Roland Enmarch z univerzity v Liverpoole v správe univerzity podotkol, že kameňolom obsahuje obrovské množstvo nápisov, ktoré tam zanechali miestni robotníci pred 4500 až 4-tisíc rokmi. „Vďaka tomu môžeme lepšie pochopiť, kto v kameňolome pracoval a ako vyzerala logistika expedícií do púšťových kameňolomov,“ dodal Enmarch.

Nápisy spomínajú, že v kameňolome pracovali stovky, niekedy tisícky ľudí, koľko blokov kameňa v ňom vydolovali, a aj to, ako dlho trval presun kamenných blokov do konečnej destinácie.

„Niektoré nápisy sa snažia presvedčiť ďalších návštevníkov kameňolomu, že ich predchodcovia boli dobrí ľudia a zaslúžia si, aby sa k nim po smrti správali s úctou a darovali im milodary,“ píše Enmarch pre The Conversation. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie