Denník N

Vláda a pravicoví extrémisti priniesli konečne Varšave mier

Varšava, 11. 11. 2018. Foto - Tomáš Forró
Varšava, 11. 11. 2018. Foto – Tomáš Forró

Keď sa na čelo neonacistického sprievodu postaví poľský prezident, pochoduje celá republika.

Varšava žije každoročne 11. novembra poľským sviatkom nezávislosti aj násilím extrémnej pravice, vľúdnym vlastenectvom aj nenávisťou, rodinami s deťmi v bieločervených rukavičkách aj ulicami horiacimi od benzínu a delobuchov. Akoby to boli dve rôzne mestá: napoludnie vám ružolíci skauti ponúkajú na Maršalkovskom bulvári vodu a čaj, zatiaľ čo ctihodní otcovia národa rečnia pred fúzatými otcami rodín.

Ak tam vydržíte ďalšie dve-tri hodinky, zloženie účastníkov sa začne pomaly meniť. Pribúdajú skupinky opitých mladých mužov s emblémami miestnych futbalových klubov, otcovia národa aj rodín miznú z horizontu a nevedomý návštevník sa začne cítiť nesvoj. Skautov vystriedali organizátori akéhosi ďalšieho sprievodu, len namiesto uniforiem nosia reflexné vesty a na tvárach masky. Varšavský súmrak sa mieša s dymom svetlíc a majákmi policajných áut.

Centrum sa opäť naplní ľuďmi, tí však neprišli oslavovať štátny sviatok, ale vykričať svoju nenávisť voči každému, kto je iný ako oni. Takzvané Pochody nezávislosti mávajú desaťtisíce účastníkov a ich súčasťou sú spravidla fašistické slogany a vlajky, pouličné násilie a deštrukcia. Nacionalisti však doteraz vždy počkali, kým sa skončí oficiálna časť osláv, a rodiny s deťmi zase vedeli, že podvečer je lepšie v centre nekočíkovať. A tak si Varšava žila jedenásteho novembra takto rozdvojene celé roky, každý si tu našiel to svoje a nejako to celé fungovalo. Až doteraz.

Tohto roku sa stala zvláštna vec. Obe časti osláv nezávislosti sa spojili do jednej a svetu sa naskytol nevídaný pohľad.

 

Foto – Tomáš Forró

Až kým nezačala tiecť krv

Prvý Pochod som zažil v roku 2011. Vtedy to ešte bolo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Donald Tusk

Komentáre

Teraz najčítanejšie