Tomáš Kolár
Až doteraz si vedci mysleli, že kakao sa začalo používať na výrobu čokolády asi pred 3900 rokmi v Strednej Amerike a Mexiku.
Vedci z univerzity v Britskej Kolumbii však zistili, že Juhoameričania domestikovali a používali kakaovník, teda rastlinu, z ktorej sa čokoláda vyrába, ešte o zhruba 1500 rokov skôr.
Štúdiu vydali vo vedeckom časopise Nature Ecology & Evolution.
Stopy chemikálií a DNA
Na základe chemických zvyškov na starodávnych keramických artefaktoch v oblasti Santa Ana (La Florida) v Ekvádore si autori novej štúdie myslia, že kakaovník používali pôvodní obyvatelia tohto územia na jedenie, pitie alebo liečenie.
Santa Ana je najstaršou známou lokalitou mayosko-chinchipskej kultúry, ktorá v tomto regióne existovala už pred najmenej 5450 rokmi.
Archeológovia v tejto oblasti našli stopy po viacerých plodinách, medzi nimi kukurice, sladkých zemiakov a kakaovníka pravého (latinsky Theobroma cacao). Stopy chemikálií a DNA z kakaovníka našiel tím archeológov na keramike, čo naznačuje, že mleté semená kakaových strukov pripravovali do zmesi a následne pili.
„Nie je to len najstarší archeologický dôkaz použitia kakaovníka v Amerike, ale aj jediný archeologický dôkaz používania kakaovníka v Južnej Amerike,“ povedal spoluautor štúdie a archeológ Michael Blake pre sciencenews.org.
Štúdia potvrdzuje, že stopy DNA siahajú do oblasti pôvodu stromu v hornom povodí Amazonu na severozápade Južnej Ameriky, čo je miesto, odkiaľ pochádza aj samotná plodina.
„Je to ďalší dar svetu od ľudí z Amazónie. Zdôrazňuje dôležitosť ochrany prirodzeného prostredia. Všetko nasvedčuje tomu, že sa konzumácia kakaa šírila na sever cez dnešné územie Panamy do ďalších oblastí Strednej Ameriky,“ dodal Blake pre BBC.
Používaný ako platidlo a na oslavy
Archeobotanik Cameron McNeil zo City University v New Yorku považuje za zaujímavé, že starovekí obyvatelia Južnej Ameriky konzumovali nielen dužinu, ale aj kakaové semená.
Niektorí vedci totiž špekulovali, že sa títo ľudia vyhýbali náročnému procesu prípravy kakaových semien a zamerali sa hlavne na kakaovú dužinu, ktorá je ľahko dostupná a využíva sa ako stimulant, píše sciencenews.org.
Podľa McNeila spoločnosti v Strednej Amerike a Mexiku ďalej domestikovali kakaovník, pravdepodobne na zvýšenie chuti jeho semien, ktoré boli vymieňané a používané ako platobný prostriedok. Z kakaových bôbov sa tiež vyrábali čokoládové nápoje, ktoré ľudia požívali počas náboženských sviatkov a rituálov.
Stálozelený strom kakaovník pravý je dôležitou kultúrnou plodinou predkolumbovskej Mezoameriky, teda oblasti dnešného stredného a južného Mexika, Belize, severného Salvadoru a západného Hondurasu.
Do Európy priniesli bôby kakaovníka Španieli v prvej polovici 16. storočia a postupne ich rozširovali po celom starom kontinente, uvádza BBC.
Škodlivé mutácie
Podľa výsledkov inej štúdie, ktorá vyšla minulý mesiac v časopise Communications Biology, sa v dôsledku domestikácie kakaovníka v Strednej Amerike a Mexiku pred približne 3 600 rokmi v rastline postupne nahromadili škodlivé mutácie, ktoré znižujú dnešné výnosy.
Spoluautor štúdie Blake si preto myslí, že pestovatelia kakaa môžu zvýšiť výnosy rastliny tým, že do nej začlenenia geneticky rôznorodé juhoamerické odrody.
Dostupné z: doi:10.1126/science.aav8839
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
