Dve knihy od Maďara, ktoré by si mal prečítať každý (hrdý) Slovák

Čím viac čítam o našich národných dejinách, tým viac si uvedomujem, že nášmu príbehu o tom, ako sa z nás stala krajina, niečo chýba. Fakty. Teda niežeby to, čo nás učili v škole, boli lži. Len ako krajina milujeme podstavce, na ktoré si ukladáme svoje osobnosti, a radšej sa ich nikdy nepokúšame pochopiť, lebo by sa mohlo ukázať, že to tiež boli len ľudia, ktorí majú svoje muchy a chyby. Tu niečo zamlčíme, tu niečo pridáme. Ako keď vaša mama múči omáčku, aby pôsobila bohatšie.

Pamätám sa, ako som pred troma rokmi jasal pri pozeraní dokumentu True Štúr, kde si snáď prvýkrát na televíznych obrazovkách tvorcovia z Ľudovíta Štúra občas aj vystrelili. Bolo to také oslobodzujúce!

Ale hrdinom môjho posledného roka je maďarský historik József Demmel, ktorému v slovenčine vyšli už dve knihy – Panslávi v kaštieli a Ľudovít Štúr. Možno vďaka nadhľadu Neslováka a možno len vďaka láske k faktom (ale treba povedať, že bez akýchkoľvek národnostných pohnútok) dáva na frak všetkým tým zažitým mýtom o slovenských dejinách len tým, že poctivo skúma, ako vznikli a na základe akých dôkazov. A nachádza teórie deravé ako rešeto – dokumenty, ktoré nikto nikdy neskúmal, protirečenia, ktoré nikto ani len nespomenul, slepé preberanie vyjadrení, ktoré už v momente vzniku jasne neboli pravdivé.

Urobím presný opak toho, čo Demmel vo svojich knihách, a povyberám pár perličiek:

Maďari verzus Slováci

Aj vy poznáte príbeh Slovákov v 19. storočí vo verzii, že starí skostnatení Maďari bijú mladých progresívnych Slovákov a nútia ich používať maďarčinu? Demmel už v Panslávoch z kaštieľa podrobne preskúmal, že to s tým pomaďarčovaním v slovenských „kocúrkovských“ podmienkach bolo všelijaké, aj Štúr, aj ďalší si s Maďarmi napríklad neraz pomáhali, aj sa navzájom podporovali.

Úplne najvtipnejšia perlička z knihy je príbeh o tom, ako Štúrovi