Newsfilter: Nespoliehajte sa na Kisku, z veľkých plánov v politike môže byť aj veľké nič
1. Kiska váha. 2. Kaliňák nie je Kočner. 3. Pozor na zlé správy z Nemecka.
Správy vybral a komentoval Filip Obradovič
Podcasty nájdete na: Apple – Spotify – Podbean – Amazon Alexa – RSS
1. Kiska váha
Je to šesť mesiacov, čo Andrej Kiska vyhlásil, že už nebude opätovne kandidovať za prezidenta, ale vzhľadom na stav spoločnosti bude vážne premýšľať, „ako najlepšie využiť autoritu a dôveru veľkej časti verejnosti“.
Čo bude ďalej, mal síce oficiálne ohlásiť po týchto víkendových komunálnych voľbách, ale Kiska medzitým dával svojim blízkym jasne najavo, že chce do reálnej straníckej politiky.
Dnes vieme, že rozhodnutie sa odkladá na koniec jeho pôsobenia v Prezidentskom paláci v júni budúceho roka. Dôvod je celkom jednoduchý.
Počiatočný zápal po tragickej a hektickej jari z neho vyšumel, nevie, ako by mala vyzerať jeho ďalšia úloha v politike, a ani netuší, či sa mu vôbec do niečoho takého chce.
Kiskova strana. Je pravda, že Andrej Kiska by si z titulu funkcie prezidenta nemal chystať pôdu na svoje ďalšie politické pôsobenie. Preto aj odklad jeho rozhodnutia z tohto pohľadu dáva zmysel.
No aj tak jeho vajatanie zrejme narazí na nemilú reakciu tej časti verejnosti, ktorá si do jeho osoby projektuje lepšiu budúcnosť Slovenska.
Ak totiž aj niekto v máji po jeho prvom vyhlásení váhal, či to prezident myslí vážne, v júli na festivale Pohoda volil Kiska taký presvedčivý slovník, že celkom prirodzene vyvolal veľké očakávania.
Napríklad vravel toto: „Na Pohode som poslednýkrát ako prezident. Ale zostanem aktívny v politickom živote. Musíme zmeniť politickú mapu Slovenska, musíme vrátiť Slovensku, čo si zaslúži. Ideme do toho a verím, že to dáme.“
Alebo toto: „Keďže sme parlamentná demokracia, potrebujeme prevziať moc. Toto je naša úloha, toto musíme spraviť.“
A o podpore svojej manželky toto: „Povedala mi: Nezabúdaj na našu rodinu, ale choď do toho. Takže idem do toho.“
Od začiatku bol na stole scenár takzvanej Kiskovej strany, ktorá by vznikla prevažne spojením už existujúcich menších nových strán (Spolu, prípadne Progresívne Slovensko) s ďalšími ľuďmi, s ktorými by Kiska chcel pracovať.
Na začiatku prebehli aj rozhovory s viacerými osobnosťami, ale boli príliš neformálne a neurčité, aby ktokoľvek mohol hovoriť o detailoch.
Nečakať na spasiteľa. Andrejovi Kiskovi pomaly
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.
