Skúmali, aké chyby ľudia robia, keď uvažujú o GMO, očkovaní, klimatickej zmene a evolúcii

„Ľudia majú tendenciu vidieť to, čo chcú vidieť, a mať také názory, ktoré chcú mať,“ povedal kedysi známy psychológ Thomas Gilovich z Cornellu.

Aj preto si môžu myslieť, že očkovanie detí a geneticky modifikované organizmy (GMO) sú nebezpečné, ku klimatickej zmene neprispievajú ľudské aktivity a biologická evolúcia nevysvetľuje rôznorodosť života na Zemi.

Hoci vedci majú v uvedených témach jasno, značná časť populácie ich odborné názory ignoruje.

Je to aj preto, že ľuďom zďaleka nezáleží iba na faktoch, a do ich presvedčení sa premietajú aj iné faktory, ako je viera, identita či úcta k (vlastnej) autorite.

Nezáleží iba na faktoch

Napríklad pre človeka z konzervatívneho prostredia môže byť veľmi ťažké akceptovať evolúciu, pretože nepopulárnym názorom by potenciálne ohrozil svoje miesto v komunite – nasledovať by mohol výsmech či vylúčenie zo spoločnosti, do ktorej je zaradený, a to bolí oveľa viac ako mylné predstavy o vzdialenej vede.

Uvedené poznatky sú psychológom známe už dlhšie. Preto sa v novej štúdii posunuli ďalej a zamerali sa na kvalitatívnu analýzu argumentov, ktoré ľudia používajú, keď premýšľajú o vedeckých témach, ktoré ich bežne rozdeľujú.

To znamená, že vedci analyzovali vetu po vete účastníkov výskumu a skúmali, čo v nich ľudia píšu.

Štúdia vyšla minulý mesiac v časopise Thinking & Reasoning a napísala ju psychologička Corinne Zimmermanová a jej kolega Emilio Lobato (obaja z Illinois State University).

Dôkaz v kruhu a iné logické chyby

Autori článku vybrali štyri témy, o ktorých sme písali v úvode – evolúciu („biologická evolúcia je najlepším vysvetlením rôznorodosti života na Zemi“), klimatickú zmenu („Zem je v období globálneho otepľovania, ku ktorému prispievajú ľudské aktivity“), geneticky modifikované organizmy („čo sa týka konzumácie, GMO sú do značnej miery bezpečné“) a očkovanie detí („očkovanie detí je do značnej miery bezpečné a účinné“).

Prvé dve témy stereotypne odmietajú konzervatívci, s ďalšími dvomi majú problém skôr liberáli.

Výskumu sa zúčastnili viac ako dve stovky študentov a zamestnancov americkej univerzity.

Autori zistili, že zhruba tretinu všetkých odpovedí tvoril dôkaz v kruhu a príbuzné logické chyby. Jeden z účastníkov napríklad napísal, že geneticky modifikované organizmy nie sú pre ľudí bezpečné preto, lebo „geneticky modifikované organizmy sú zlé“.

Vidíme, že respondent v odpovedi nič nedokazoval, pretože len inými slovami povedal to, čo vyjadril v pôvodnom stanovisku.

Subjektívne zdôvodnenia

Až dvadsať percent odpovedí tvorili subjektívne zdôvodnenia, keď sa ľudia odvolávali na kultúrnu či náboženskú identitu. V prípade evolúcie tak chybne písali, že je neplatná, lebo je v rozpore s ich náboženskými predstavami.

V prípade geneticky modifikovaných organizmov (GMO) naberali subjektívne zdôvodnenia často formu konšpiračných teórií, že výrobcovia GMO niečo taja a nedá sa im veriť.

Ľudia sa tiež bežne dopúšťali naturalistického omylu (z angl. appeal to nature) a chybne argumentovali, že GMO musia byť pre naše telo nebezpečné, „lebo nie sú prirodzené“.

Takéto uvažovanie vychádza z romantickej predstavy, že ak je niečo prírodné, je to aj čisté, nepoškvrnené a zdravé. Nie je to pravda – v prírode je obrovské množstvo jedov.

Pri vakcínach sa ľudia nezriedka obracali na osobné skúsenosti. Tie však nie sú dôveryhodné – osobné skúsenosti nás napríklad učia, že Zem je plochá, a predsa to nie je pravda. Ďalším druhom omylu je, keď si zamieňame následnosť (dva javy nasledujú po sebe) s príčinnosťou (prvý jav vyvolal ten druhý). V takom prípade chybne spojíme očkovanie s následnou chorobou dieťaťa, hoci spolu nemusia nijako súvisieť.

Slepé miesta

Zhruba tretina účastníkov sa pri argumentácii odvolávala na dôkazy. Jeden z nich pri očkovaní správne poznamenal: „Všetky štúdie ukazujú, že vakcíny neškodia, ale chránia pred vírusmi.“

Autori tiež zistili, že nejaký druh dôkazov poskytlo vo všetkých štyroch témach len 11 percent ľudí.

Podľa autorov štúdie to znamená, že prakticky každý z nás má nejaké slepé miesto, keď sa uchyľuje k logickým chybám a namiesto skutočných dôkazov sa spolieha na dôkazy v kruhu, odvolávky na náboženstvo a kultúru či konšpiračné teórie.

„Zdá sa, že ľudia sú dôsledne nedôslední v tom, ako uvažujú o vedeckých témach,“ komentovali zistenie autori článku.

Psychológ Christian Jarrett na stránke Britskej psychologickej spoločnosti dodal, že z výsledkov vyplýva, že „existujú veci, pri ktorých mnohým ľuďom záleží menej na pravde a viac na viere a identite“.

Za akých okolností by zmenili názor?

Autorov novej štúdie tiež zaujímalo, čo by účastníkov výskumu presvedčilo, aby na vybrané témy – evolúcia, klimatická zmena, GMO a očkovanie – zmenili svoj názor.

Skoro polovica ľudí sa aspoň pri jednej z tém priznala, že by svoj názor nezmenili za žiadnych okolností. Až 17 percent ľudí to povedalo o dvoch a viacerých témach.

Medzi respondentmi nebol nikto, kto by bol ochotný zmeniť svoj názor na všetky štyri témy.

Účastníci experimentu tiež vypĺňali dotazník, v ktorom sa ich vedci pýtali, či myslia skôr intuitívne alebo analyticky a považujú sa skôr za liberálov alebo konzervatívcov.

Aj tu – tak ako v predošlých výskumoch – sa ukázalo, že ľudia s analytickým myslením a liberálnym zmýšľaním vo väčšej miere súhlasili s vedcami a na podporu svojich tvrdení uvádzali dôkazy.

Ako komunikovať o vede?

Podľa autorov článku plynie zo zistení ponaučenie, aby učitelia a popularizátori vedy hovorili o vedeckých témach bez toho, aby pri nich spomínali spoločensko-politickú identitu.

V prípade, že by sa nedržali iba faktov, k slovu by sa mohla dostať skupinová identita, ktorá prevalcuje dôkazy, myslí si Zimmermanová a jej kolega.

Nová štúdia má svoje limity – robila sa iba v špecifickom prostredí americkej univerzity a na malej vzorke niečo vyše 200 ľudí. Psychológovia skúmali iba štyri vedecké témy a nevieme, ako by sa ľudia zachovali v iných situáciách.

Dostupné z: https://doi.org/10.1080/13546783.2018.1521870