Hodina ticha

Myslím na to, čo je zabúdanie. Na odtlačok človeka na Zemi. Milióny ľudí sa pred sto rokmi stratili, ostali vyblednuté fotografie, niekedy len meno na pomníkoch Veľkej vojny. A niekedy ani to nie.

Mnohí z nich mali deti a ostala po nich stopa v pamäti. Niektorí ich nestihli mať. Niektorí zo zákopovej generácie stihli napísať verše ako Apollinaire, po niekom ostala protéza. Mnohí nestihli nič, skončili v zabudnutí ako tí z viedenského Friedhof der Namenlosen, cintorína bezmenných dunajských samovrahov a utopencov.

https://www.youtube.com/watch?v=dTA10n1Ztqo

S priateľmi sa pokúšame resuscitovať pamäť, pripíname si na klopu kvet červeného maku a do toho prišla správa o smrti Mariána Geišberga. Nádherný rebel, herec, pesničkár, básnik. Urobil dosť, ľudia si na koncertoch spolu s ním spievali a zážitok z veršov a hudby im ostane na celý život.

Čo všetko však nestihol, lebo nemohol, nedalo sa, lebo náhody. Rok po Charte 77 som s Ester Krumbachovou začal skúšať v prešovskom divadle hru Ulricha Plenzdorfa Nové utrpenia mladého W. Podpísala Chartu a v Čechách prišla o prácu. Ona, skvelá výtvarníčka a scenáristka. Zvesť o jej „pravicovo oportunistických postojoch“ a signovaní Charty do Prešova nedorazila, a tak sme bláznivo pripravovali scénu a kostýmy.

Vtedy prišiel na divadelnú skúšku Marián. Ako divák. Divadlo ho chcelo, aj on chcel, ale ešte bol na škole. Ester si okamžite všimla neznámeho chalana s podmanivým úsmevom vo vyťahanom svetri – trochu à la hamletovský Vysockij – a zašepkala: „… proboha, kdo to je, ten kluk? Proč nehraje? Vždyť to je von! Obsaď ho do hlavní role!“

Marián nastúpil do divadla v ďalšej sezóne a búrlivácku hru autora z Nemeckej a ešte k tomu demokratickej republiky, asi najlepšiu v tej dobe, sme neodpremiérovali. Ministerstvo kultúry premiéru stoplo. Mysleli sme, že sa prevalilo, kto je Ester Krumbachová, a už sme si s dramaturgom Olegom Dlouhým balili kufre. Dôvodom nebola ona, ale autor. Podpísal Biermannov list, ekvivalent Charty 77, a vymazali ho z východoeurópskeho divadelného sveta.

Sedeli sme na dramaturgii a predstavovali si, aký by bol Marián ako „mladý W.“ Pôvodné obsadenie bolo dobré a herec tú postavu miloval, ale toto by bolo … Viete si predstaviť Formanov Prelet nad kukučkiným hniezdom bez Nicholsona? Rozorvaný Marián bol seizmograf, zachytávajúci búrky, nepokoj aj hodinu ticha tej skľučujúcej doby, romantický hrdina, ktorý nemôže skončiť dobre, rovnako ako jeho pokrvní príbuzní James Dean, Zbigniew Cybulski a iní.

Ak aj nedostal divadelné a filmové postavy, ktoré tak veľmi chcel, mal šťastie a našiel ventil – hral a písal. A o hodinách ticha nádherne.