Organizátorka protestov: Mali sme pocit, že sme sledovaní, do práce nás odprevádzalo rovnaké auto

Katarína Nagy Pázmány rozpráva aj o tom:

• ako vyzerali policajné výsluchy a čo vyšetrovateľ žiadal;
• ako sa kopia zvláštne situácie okolo organizátorov protestov;
• čo si myslí o slovách Roberta Fica o pokuse o prevrat platenom Sorosom;
• o prípadoch Jána Kuciaka a prokurátora Vasiľa Špirka. 

 

Ako prebiehal váš policajný výsluch?  

Bola som tam minulú stredu. Prebiehal štandardne a aj vyšetrovateľ sa ku mne správal korektne. Keďže sme nevedeli, prečo nás predvolali, išli sme tam s právnikom. Na začiatku mi vyšetrovateľ prečítal anonym, ktorý bol písaný amatérsky a bol v ženskom rode. Anonym veľmi jednoducho opisoval, že má podozrenie, že sme organizovali štátny prevrat, prijímali peniaze zo zahraničných mimovládnych organizácií a že peniaze išli na naše súkromné účty. Bolo to veľmi zvláštne. Potom prebehlo poučenie a potom mi kládol otázky.

Na čo sa vyšetrovateľ pýtal?

Asi by pre prebiehajúce vyšetrovanie nebolo správne hovoriť, ktoré presne otázky dával a ako som odpovedala. Ale vo všeobecnosti sa pýtal, ako sme sa spoznali s ostatnými organizátormi. Povedal, že nechce počuť o všetkých 150 organizátoroch, ale len o nás, ktorí sme napísaní na stránke. Pýtal sa, ako prebiehalo rozhodovanie, či niekto z nás tlačil na to, aké kroky by sme mali urobiť, alebo či na nás tlačil niekto zvonku. Ako sme dostávali peniaze, ako sme platili veci. Či sme niečo platili zo svojich účtov, či sme členmi nejakých mimovládnych organizácií.

Ako dlho to trvalo?

Asi polhodinu. Nemala som pocit, že by sa to snažili naťahovať.

Vaša dcéra nemá ani pol roka – bola na výsluchu s vami?

Budúci týždeň bude mať šesť mesiacov. Zavolala som si maminu, ktorá sa zatiaľ o ňu starala a prechádzali sa vonku.

Kedy vám prišlo predvolanie?

Postupne nám prišlo začiatkom októbra. Bolo to adresované do vlastných rúk, tak chvíľu trvalo, kým sme sa k tomu dostali vo svojich trvalých bydliskách. Výsluch bol zhruba mesiac potom, čo nám prišlo predvolanie.

Čo ste si pomysleli, keď ste zistili, že vás predvolali?

Neuvedomovala som si, že to je až také vážne, až kým som nevidela reakcie ostatných. Začali sme si písať, či aj ostatným prišli predvolania, ale nechápali sme, prečo nás predvolávajú. Bolo tam napísané len „trestný čin všeobecne – korupcia a iné“ a že to vyšetruje NAKA, ale detaily sme nepoznali. Nechceli sme to ani medializovať, kým všetci nepôjdu na výsluch. Keď som už počula, čo v tom anonyme je, mala som z toho zmiešané pocity.

Prečo?

Na jednej strane o tom nechcem hovoriť ako o šikane, lebo sa mi nepáči, že ma to dáva do roly obete. Neviem, či to je na mieste. Keby som sa na to pozrela len z procesného hľadiska, tak dostali trestné oznámenie, skúmajú to a predvolali nás. To je v poriadku. Ale keď sa na to pozriem v celom kontexte – keď Jano Kuciak podal trestné oznámenie, nikoho nepredvolali, oznámenie Vasiľa Špirka hodili do koša –, tak v tomto kontexte je absurdné, že niekto pošle stručný anonym, ktorý nie je podložený žiadnymi dôkazmi, a všetkých si nás predvolajú. A robia to relatívne rýchlo na to, ako to prebiehalo v iných veciach. Je to veľmi zvláštne. Už vieme, že na nás boli podané viaceré trestné oznámenia. Dokonca neboli podané anonymne, ale podali ich fyzické osoby. Jedno z nich kolovalo včera na internete, tak som si ho prečítala. Boli písané v podobnom duchu, dokonca obšírnejšie. Prokurátor ich však zamietol a vyšetrenie nezačal. Ani sme o tom nevedeli. Je preto zvláštne, že vyšetrovanie na základe podobného anonymu bolo vôbec začaté.

Ako to teda vnímate?

Mám pocit, že nás chce niekto zastrašiť, odradiť od toho, čo robíme. Neverím, že niekto by mohol brať tie podozrenia vážne. Na tejto veci mi však pripadá nebezpečné, že zastrašovanie ide nielen smerom k nám, ale aj smerom k spoločnosti. Hocikto, kto by sa chcel v budúcnosti ozvať a chcel by niečo spraviť, bude vedieť, čo sa dialo nám, a to je podľa mňa na tom to najnebezpečnejšie.

Bolo podľa vás správne, že vás predvolali, lebo dostali oznámenie a preverovali ho? Mali takto postupovať?  

Nepovedala by som, že s tým súhlasím alebo že to bolo správne. Je veľmi dôležité aj z našej strany, aby sme si budovali dôveru v inštitúcie. Ja by som inštitúciám chcela veriť, chcela by som veriť, že inštitúcie sú funkčné a takto by sa správali ku všetkým podaniam. Mali možnosť to zamietnuť, rozhodli sa, že to nezamietnu – to som prijala ako fakt. Nemám pocit, že máme čo skrývať. Na transparentnom účte Za slušné Slovensko alebo na osobných účtoch. Ale je to absurdné v kontexte, že k iným oznámeniam a podaniam sa takto nesprávali.

Žiadal si vyšetrovateľ prístup na váš osobný účet?

Áno.

Dali ste mu ho?

Nie. Zatiaľ im ho nikto z nás nedal. Pýtali sa nás, v akom vzťahu sme k iniciatíve Za slušné Slovensko. Ale iniciatíva nemá žiadne stanovy ani právnu formu. Je to združenie ľudí, ako v Bratislave, tak aj v krajoch, aj po celom svete. Všetky zhromaždenia boli platené z transparentného účtu, ale oni chcú vstup na naše osobné účty. Naozaj nemám pocit, že mám čo skrývať, nebojím sa, čo by tam našli, ale pripadá mi veľmi neadekvátne, aby na základe jedného anonymu a v tomto štádiu chceli vidieť môj osobný účet.

Prečo?

Z čisto ľudského hľadiska – nepáči sa mi, že si vyšetrovatelia budú pozerať, čo si kupujem v DM a kam chodím na kávu.

Boli ste už niekedy takto predvolaná?

Takto mi to prišlo prvýkrát.

Báli ste sa, ako to bude prebiehať?

Nešla som vypovedať ako prvá. Mala som zlý pocit najmä dovtedy, kým išli vypovedať, lebo sme nevedeli, čo si o tom myslieť. Mamina mi poslala fotku, že musím ísť na poštu, lebo mi prišiel list do vlastných rúk a je to z Prezídia Policajného zboru/ministerstva vnútra. Nevedela som, čo mám čakať. Po ich výpovediach trochu opadol strach, ale asi aj preto, že nemám právne vzdelanie. Potom mi Juro (Šeliga) povedal, že za to, za čo nás predvolali, je sadzba 5 až 12 rokov, prípadne až 25 rokov. A to pre anonymné podanie. Pripadá mi to absurdné. Nebojím sa toho, ale hnevá ma to.

Juraj Šeliga povedal: „Vyšetrovateľ nám povedal, že on by to hodil do koša, ale na príkaz riaditeľa NAKA musí konať.“ Vám povedal niečo podobné?

Mne vyšetrovateľ také niečo nepovedal, ale mala som pocit, že by to rád uzavrel čo najskôr. Mala som z neho pocit, že je to úradník, ktorý si robí svoju prácu, a to, že to musí robiť, nie je jeho rozhodnutie.

Posledné výsluchy, ktoré mali byť vo štvrtok, zrušili. Ako to hodnotíte?

Neudiali sa, ale celé je to zmätočné. Vyšetrovateľ dal nášmu právnikovi na vedomie, že „predmetné oznámenie bolo vecne a miestne odstúpené“ prokurátorom. Z tohto dôvodu sa posledné dva výsluchy zatiaľ nekonali. Neznamená to, že sa neurobia. Je možné, že to dostane iný vyšetrovateľ, možno to teda nebude vyšetrovať NAKA, ale niekto iný.

Kto ešte pôjde vypovedať?

Peter Nagy a Jakub Kratochvíl.

Viete, čo sa s touto vecou bude ďalej diať?

Nevieme. Jediné, čo vieme, je to, že to nebude skúmať vyšetrovateľ, ktorý to mal na starosti doteraz.

Robert Fico na svojom facebookovom účte zverejnil časť rozhovoru v českom Echo24.cz, kde povedal: „Dnes už vieme, že organizátori tých demonštrácií po vražde Jána Kuciaka boli z organizácií, ktoré platí George Soros. My dobre vieme, kto sa s kým stretával a akú rolu v tom čase zohral. Všetko to pôjde von, keď bude jasné, kto si objednal vraždu.“ Čo ste si povedali, keď ste to čítali? Čo vám chcel odkázať?

My sme mali pocit, že sme boli prvé mesiace sledovaní. Boli to zvláštne situácie, keď nás napríklad do práce stále odprevádzalo to isté auto. V takýchto situáciách sme boli nielen my, ale aj lokálni organizátori, od ktorých sme počuli podobné príbehy. Napríklad nedávno som spoznala jedného organizátora z Pezinka a ten mi povedal, že do kaviarne, ktorú vlastní, začali chodiť zvláštni ľudia, ktorých nikdy predtým nevidel, ktorí vyzerali, že ich sledujú popri tom, ako si čítali noviny. Ale nepredpokladala som, že to bude trvať. Nepripadá mi adekvátne, že sa to deje, a ani to, že takéto informácie má poslanec Fico, že ich vyťahuje a narába s nimi. Takisto mi pripadá zvláštne, že rozhovor bol v polovici októbra, ale on si ho spustil ako reklamu tri dni po komunálnych voľbách.

Ako si to vysvetľujete?

Smer v komunálnych voľbách padol. Myslím si, že Fico sa snaží odvracať pozornosť od komunálnych volieb a ich výsledkov.

To, že vás možno sledujú, ste si mysleli už na jar, alebo ste si to povedali, až keď ste si teraz prečítali vyjadrenia Roberta Fica?

Mala som taký pocit už vtedy.

Myslíte si, že vás ešte sledujú?

Neviem.

Prečo to podľa vás robili?

Podľa mňa chceli vedieť, čo robíme. Možno chceli vedieť, s kým sa stretávame, čo robíme, a chceli to mať v nejakom zmysle pod kontrolou.

Máte indície, kto to bol?

Nemáme žiadne indície.

Keď ste prvýkrát videli, že vtedy ešte premiér Robert Fico hovorí, že za protestmi je George Soros, mysleli ste si, že to raz príde tak ďaleko, že z toho dôvodu budete vypovedať na polícii?

Nie. Predtým som síce pracovala v neziskovej organizácii, kde som sa venovala učiteľom. Avšak keď to povedal, hľadala som si v Googli, ako Soros vyzerá, kto to je a čo presne v živote robil. Pripadá mi to celé absurdné. Tým, že som sa o to začala viac zaujímať, oveľa viac som si aj všímala, ako tomu musia čeliť aj iné krajiny, ako Maďarsko a Poľsko. Je to veľmi nebezpečná rétorika. Nepáči sa mi, že sa tejto téme vôbec dáva verejný priestor, ktorý ju istým spôsobom legitimizuje. Ale nikdy som si nemyslela, že to bude reálna téma. Nikdy som si nemyslela, že sa ma moja starká na to spýta. A že budem pre to vypovedať na polícii. Pripadá mi veľmi nebezpečné, že sa takto vyjadruje politik, lebo to veľmi ovplyvňuje aj vzťah mnohých ľudí k občianskemu sektoru a mimovládnym organizáciám, ktoré tu robia veľa dobrého. Chcela by som, aby sme mali politikov, ktorí by sa voči tomu ohradili, odsúdili to a dištancovali sa od toho.

Keď už sa vás na to pýtala aj vaša starká, tak sa z toho Robertovi Ficovi zrejme podarilo vytvoriť tému medzi obyčajnými ľuďmi.

Asi áno, ale veľa ľudí sa na to pýta zo žartu. Akože čo ten Soros a či nemáme na počítač a či nám to Soros neposlal. Berú to ako vtip a neviem, či úplne vedia, čo to znamená.

Keď sa zverejnila informácia, že chodíte na výsluchy, koaliční politici ani Béla Bugár, ani Peter Pellegrini sa vás nezastali. Čakali ste, že sa vás zastanú?

Od týchto konkrétnych ľudí som ani nič iné nečakala, ale veľmi pozitívne by ma prekvapilo, ak by to spravili. Ľudia majú veľmi málo dôvery v  politické strany aj voči štátnym inštitúciám. Myslím si, že dôvera v politické strany sa objavila ako téma aj v minulých parlamentných a teraz v komunálnych voľbách. V minulých voľbách sa to prejavilo tým, že ľudia volili antisystémové strany, cez komunálne voľby to pokračovalo, ale tak, že ľudia nedôverovali už ani antisystémovým stranám a volili nezávislých. Je veľká výzva pre staré aj nové strany, ako obnoviť dôveru ľudí v politiku a ako s tým narábať. Obdobnou témou je dôvera v inštitúcie, ktorá musí byť tiež obnovená. Aj bežný človek vidí, že sa nepostupuje rovnako – keď podá podnet Kuciak alebo Špirko, skončia v koši. Keď príde nepodložený anonym, rieši sa. Ako potom máme dôverovať inštitúciám?

Vy dôverujete štátnym inštitúciám?

Podľa mňa nie je iná cesta, len im dôverovať. Chcem im dôverovať, snažím sa o to. Často si kladiem otázky, prečo sa nejako správajú a naopak, prečo niekedy nekonajú. Asi to ešte nejaký čas potrvá, ale veľakrát mi nič iné neostáva, len im tú dôveru dať. Nakoniec, všetky inštitúcie tvoria ľudia a aj za uplynulé mesiace sme spoznali mnohých úradníkov aj policajtov, ktorí moju dôveru majú.

Keď ste organizovali na jar protesty, hovorili ste aj s ľuďmi, ktorí organizovali November. Hovorili vám, že sa toto môže stať? Že vás môžu sledovať, zastrašovať?

Nielen títo ľudia nám to hovorili. Vedeli sme, že si máme dávať pozor, že sa môže stať, že nás budú sledovať, aj to, že môžu unikať naše interné komunikácie a že to môžu obrátiť proti nám. Ale úprimne – je nemožné žiť v neustálom strehu.

Protest ste chceli organizovať ešte pred vypočúvaním? Mali ste to v pláne k 17. novembru?

Už na začiatku septembra bolo stretnutie organizátorov z celého Slovenska na Starých Horách. Aj z iných krajov a miest prišla požiadavka, aby sme niečo k 17. novembru urobili, lebo je to dôležitý dátum. Ja som na tomto stretnutí nebola, ale aj neskôr sme sa rozprávali o tom, čo urobiť. Pôvodne to mala byť skôr spomienka na 89. rok, ale vzhľadom na to, čo sa v spoločnosti deje a ako sa to vyhrotilo, bude mať stretnutie aj iný nádych.

Budete mať požiadavky?

Chceme sa vysloviť za demokraciu, budeme požadovať ochranu občianskej spoločnosti a ohradíme sa proti konšpiráciám.

Budete žiadať pád vlády?

Nie. Stále si nemyslíme, že vláda je dôveryhodná, ale na piatkovom zhromaždení nebudeme žiadať pád vlády. Otázka predčasných volieb je stále na mieste, zbierajú sa podpisy za referendum.

Ako vnímate, že vás porovnávajú s Nežnou revolúciou?

Ja to vnímam  skôr celospoločensky. V roku 1989 sa spojilo veľké množstvo ľudí, ktorí „nenásilne“ niečo dosiahli. Rovnako to bolo túto jar – bolo silné, že sa toľko ľudí ozvalo a slušným spôsobom povedalo, čo sa im nepáči. V tom vidím veľkú paralelu.

Koľko ľudí podľa vás v piatok príde?

Neviem, ale očakávam viac ako na poslednom zhromaždení. Vidím, že tieto udalosti v ľuďoch rezonujú. Dojíma ma, koľko ľudí sa nám ozýva a podporuje nás. Niektorí to berú tak, že Fico uráža svojimi výrokmi aj ich. Preto čakám, že ich príde viac ako na posledný protest.

Vy aj s manželom Petrom Nagyom ste začali prvý protest. Keď sa na to spätne pozeráte, stálo to za to?

Určite to stálo za to. Keď sa pozriem iba na svoj osobný život – bola som vtedy tehotná, teraz mám dieťa a niekedy to je veľmi náročné zladiť. Prejavuje sa to tak, že som unavená. Ak by som hodnotila len svoj osobný život a súkromie, tak tam by bolo viacero otáznikov, nepochybujem však, že to za to stojí. Naše osobné životy sa dejú na pozadí veľkých historických životov a v rámci toho to za to stálo. To, čo Slovensko ukázalo od jari doteraz, je obrovská sila veľkej skupiny jednotlivcov, ktorí sa dokázali spojiť a ozvať. Je veľmi dôležité, že my, občania a občianky, ktorí sme obyčajnými ľuďmi, máme skúsenosť, že sa niečo dá zmeniť, že sa dá ozvať, že my sami sme dôležití a že máme miesto v spoločnosti, ktorú svojím správaním formujeme. Veľa slušných ľudí vďaka tomu vstúpilo do komunálnej politiky. Z toho mám veľkú radosť. A dúfam, a hádam to nepreceňujem, že aj v dôsledku týchto udalostí si budeme viac uvedomovať svoj politický hlas. Nielen raz za štyri roky, pri voľbách, ale stále. Demokracia je o dialógu a my, ako občania, v nej máme svoje aktívne miesto. Mám v sebe nádej. Od jari spoločne dokazujeme, že to zvládneme.