Denník N

Historik: Štefan Banič mal technický talent, ale moderný padák nevynašiel

Vľavo Štefan Banič, vpravo nákres Baničovho padáka. Zdroj – TASR/patents.google.com
Vľavo Štefan Banič, vpravo nákres Baničovho padáka. Zdroj – TASR/patents.google.com

O Baničovom padáku sa v slovenskej spoločnosti nevedelo až do roku 1942, keď v časopise Slovenské krídla vyšiel článok s názvom „Slovák – vynálezca padáka“. Článok vytvoril dodnes živý mýtus, že Banič je vynálezcom moderného padáka.

„O našom národe ešte donedávna tvrdili takzvaní historici, že je národom bez vzdelanosti, bez histórie. Až dnes sa s hrdosťou vraciame a hlásime k pokrokovému dedičstvu našej minulosti, ktorá dala svetovej vede a technike veľkých synov.

Keď nemohli vo svojej ujarmenej a zbedačenej vlasti šíriť myšlienky vedeckého a technického pokroku a smelé plány pretvárať na objavy a vynálezy, odchádzali do technicky pokročilej cudziny.

A tak sa stalo, že cudzí svet si často neprávom privlastňuje ich priekopnícke diela a vynálezy a upiera slovenský pôvod ich tvorcom,“ píšu Vladimír Pelikán a Jaroslav Schmidt v knihe Tichý Ikaros z roku 1968.  

Podobný osud, myslia si autori, postihol aj Štefana Baniča. V uvedenej knihe, ktorá je beletrizovaným životopisom, ho vykresľujú ako „skromného slovenského človeka“ a najmä ako „priekopníka-vynálezcu padáka“.

Banič sa dostal aj do upútavky na novú súťaž RTVS Najväčší Slovák. Išlo naozaj o človeka s výnimočným technickým nadaním, ktorý „vynašiel padák“, alebo skôr pestujeme mýty a jeho význam zveličujeme?

Padák pripomínal dáždnik

Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Neštichu (dnes Smolenická Nová Ves pri Trnave). Vyučil sa za murára, a keďže si doma nenašiel prácu a živoril, odišiel v roku 1907, keď mal 37 rokov, do Spojených štátov.

Najprv mal príležitostné práce na farmách a v baniach a neskôr sa usadil v meste Greenville v Pensylvánii, kde pracoval v strojárskom závode.

V roku 1912 bol svedkom tragickej leteckej nehody a negatívny zážitok ním otriasol natoľko, že začal pracovať na zariadení, ktoré by letcom v prípade núdze umožnilo bezpečne opustiť lietadlo.

Prototyp padákovej konštrukcie vyhotovil už nasledujúci rok. Baničov padák tvorilo 12 teleskopických ramien – keď sa vystrelili, vytvorili niečo ako dáždnik. Letec bol do padáka zakliesnený v oblasti hrudníka a nevisel voľne na lanách.

Baničov padák pripomínal dáždnik. Letec nevisel voľne na lanách, do konštrukcie bol zakliesnený. Zdroj – patents.google.com

Niekoľko vecí tu nesedí

Prvý zoskok spravil Banič v júni 1914.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie