Denník N

Plačú herci aj študenti, sú ranení. Prečítajte si úryvok z denníkov Júliusa Satinského, kde píše o 17. novembri 1989

Originál rukopisu z denníkov a Július Satinský na archívnej snímke z roku 1990. Foto - archív J. S., TASR
Originál rukopisu z denníkov a Július Satinský na archívnej snímke z roku 1990. Foto – archív J. S., TASR

Bol veľkým mystifikátorom, skutočné príbehy aj postavy rád prifarboval. Lenže existuje ešte jeden Július Satinský, ktorý zatiaľ verejne príliš známy nie je. Čiastočne to ukazujú dvojdielne Gundžovníky, ktoré práve vyšli knižne. Pôvodne to boli časopisy pre jeho švagrov do Ameriky a do Švajčiarska, posielal ich od jari 1968 do konca roku 1984. Popri tom (aj neskôr) však známy komik a herec písal iný typ textov. Oveľa osobnejších textov.

„Ešte máme Julovu korešpondenciu a denníky, tam je viac vecí otvorenejšie napísaných,“ tvrdí dcéra Lucia, ktorá sa stará o literárnu pozostalosť otca. Počas rozhovoru pre Denník N nám dovolila nahliadnuť do veľkej hrubej knihy, v akej sa píšu kroniky, a nalistovali sme 17. november 1989. Po súhlase rodiny Satinských vám prinášame kompletný prepis toho, čo si Július Satinský zaznamenal do svojho denníka v súvislosti s týmto špeciálnym dátumom našich dejín.

17. novembra 1989
Piatok

Je medzinárodný deň

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie