Denník N

Z odporu proti paktu o migrácii dýcha izolacionistická paranoja

Talianski policajti stoja pred námorným plavidlom Aquarius s africkými migrantmi na palube po ich transporte v talianskom prístave Messina na Sicílii. Foto – TASR/AP
Talianski policajti stoja pred námorným plavidlom Aquarius s africkými migrantmi na palube po ich transporte v talianskom prístave Messina na Sicílii. Foto – TASR/AP

Globálny pakt o migrácii bude prijatý tak či onak, s našou hanbou, či bez nej. Migrantov k nám ani neprivedie, ani ich od nás neodoženie. Pach však zostane.

Podľa iritovaných a veľmi odhodlaných odmietavých signálov, ktoré vysiela Slovenská národná strana v súvislosti s návrhom OSN na „Globálny pakt (rámec) pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu“ (Global Compact for Safe, Orderly and Regular Migration), človek ľahko nadobudne úzkostný pocit, že musí ísť o veľmi nebezpečnú medzinárodnú habaďúru. Protislovenskú habaďúru a sprisahanie! Nevravím, že rovno s rukopisom Georgea Sorosa, ale to hádam ani dodávať netreba.

Tento nejasný pocit sa ešte zhorší v okamihu, keď sa zjaví informácia, že podobné národné znepokojenie a pocit ohrozenia zdieľajú aj chlapci od Kotlebu, celá rodina Borisa Kollára, a tiež Richard Sulík, za súhlasného mlčania svojej liberálnej straníckej skupinky. A to je dovedna taká synergická kognitívna sila, že nalomila aj dôveru takého inštitucionálneho optimistu, akým som ja. Richard Sulík dokonca spočítal, že slovo záväzok sa v tom dokumente vyskytuje 86-krát – čo mu poslúžilo ako dôkaz toho, že ide o právne záväzný text a ak s ním budeme súhlasiť, budeme definitívne v…, ale veď viete. Zaplavení migrantmi, chcel som povedať. A nebol veru sám, kto si spočítal slovíčka „commit“ a „commitment“ v anglickom originále. Aj napríklad Marian Kechlibar, inak zvyčajne zdržanlivý český autor, neodolal pokušeniu a, ironizujúc stúpencov Globálneho paktu, spočítal, že napriek tvrdeniam o právnej nezáväznosti textu, je v ňom 46-krát slovo „commit“ a 38-krát „commitment“. Neviem, ktorý z nich to spočítal ako prvý.

Najprv aj mňa nutkalo to spočítať, lebo Kechlibarovi sa asi dva commitmenty kdesi stratili, ale nechal som to tak, lebo som sa náhle dočítal niečo hrozivé – z pera Jiřího Weigla, ktorý reprezentuje názory ctihodného Inštitútu Václava Klausa. Totiž, že nie iba ten Globálny pakt o migrácii, ale migrácia ako taká je „zámerným a premysleným projektom liberálnych ľavicových západných elít, ktoré ovládli politický mainstream a určujú agendu na národnej a medzinárodnej úrovni.“ A tá že sa „realizuje  usilovne za chrbtom západnej verejnosti, ktorá je ohlupovaná mediálnou manipuláciou a fake news“. Až ma zamrazilo, lebo to už je ukrutne vážna vec. Myslím tú paranoju.

V tejto argumentačnej situácii mi zostalo iba zúfalé riešenie, po ktorom, súdiac podľa toho, aké strašidlá v prijatí toho textu vidia, páni Danko, Hrnko, Paška, Kollár, Kotleba či Sulík zjavne nesiahli – teda prečítať si ten inkriminovaný text. (Ospravedlňujem sa, Richard Sulík možno siahol, lebo spočítal commitmenty, čo musela byť aspoň polhodinová drina.) Ide o husté 33-stranové dielko vo formáte PDF, písané pomerne zrozumiteľnou  rečou, s mnohými odkazmi na iné texty, zmluvy a dohody. Čítal som to tak, ako treba, pozorne a podozrievavo, s ukazovákom pripraveným zapichnúť sa do textu a zvolať: „Aha! Toť! Tu je čert zakopaný!“ Ale ten zakopaný čert, ktorého tam odhalili menovaní i nemenovaní, slovenskí, maďarskí, rakúski či českí ochrancovia pred migráciou, mi zanovito unikal. Ak sa aj vy pustíte do toho textu, dozviete sa, okrem iného, nasledovné:

Ako vznikol

Globálny rámec o migrácii vznikal spoluprácou 192 členských štátov OSN, s tým, že USA sa zúčastňovali iba ako pozorovateľ. Na príprave sa okrem štátov podieľala aj akademická obec či mimovládne organizácie. Rokovania o texte trvali 18 mesiacov a boli uzavreté konsenzom všetkých štátov v júli 2017, v čase, keď VZ OSN predsedal slovenský minister zahraničia Miroslav Lajčák. Globálny pakt o migrácii je pokus členských štátov OSN pomenovať celosvetovú situáciu, čo sa týka migrácie doslova desiatok miliónov ľudí, ktorí sú v pohybe v Ázii, v Afrike, v Európe, aj na americkom kontinente a v Austrálii. A tiež medzi kontinentmi. Je zároveň snahou reagovať na migračné toky takého množstva ľudí a pokúsiť sa nájsť spôsoby, ako to môže ľudstvo zvládnuť a regulovať.

Nemá zmysel vnímať ten pakt iba optikou Európy, či nebodaj iba Slovenska. Globálny pakt o migrácii migráciu neprivoláva, nevyzýva na ňu, iba reaguje na tú, ktorá tu objektívne existuje, a ktorá sa ešte iba chystá (napríklad vďaka klimatickým či demografickým trendom). Globálny pakt o migrácii si vyžiadala súčasná situácia, v ktorej podľa oficiálnych údajov až 258 miliónov ľudí na svete sú migranti. Absolútna väčšina z nich nesmeruje do Európy. 80 percent africkej migrácie sa deje v rámci afrického kontinentu. Údaje tiež uvádzajú, že na severe je 30 percent migrácie v rámci krajín, ktoré patria k Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

Čo v Globálnom rámci nie je

Globálny rámec o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii nie je a nebude právne záväzný. „Tento globálny rámec predstavuje právne nezáväzný rámec spolupráce…“, píše sa priamo v preambule textu. A jeho právna nezáväznosť vyplýva aj zo spôsobu jeho prijímania. Ide o čisto politický dokument, vyhlásenie, ktoré prijme medzivládna konferencia členských štátov OSN, ktorá bude 10. a 11. decembra v marockom Marakéši. Prijmú ho iba tie krajiny, ktoré sa konferencie zúčastnia. Text je zatiaľ iba návrhom a možno ho meniť (hlasovaním) na návrh ktoréhokoľvek zúčastneného štátu priamo na tej konferencii. Schválený text potom poputuje do Valného zhromaždenia OSN, ktoré k nemu, niekedy v januári, prijme krátku rezolúciu, a v nej vezme na vedomie, že sa konferencia konala a že proces vytvorenia Globálneho paktu o migrácii je tak uzavretý. Text paktu bude prílohou tejto rezolúcie.

Ani to však neurobí z textu právne záväzný dokument, pretože ani rezolúcie Valného zhromaždenia OSN nie sú právne záväzné – bez ohľadu na to, koľkokrát sa v texte vyskytuje slovíčko „zaväzujeme sa“. Ide o typ textu, v ktorom formulácia „zaväzujeme sa, že…“ je na začiatku každej pasáže (ľahko sa teda dajú spočítať, všakže, a ani sa netreba trápiť tým, čo v texte nasleduje). Keďže teda nejde o právne záväzky, ide skôr o predsavzatia či vznešené zámery.

Globálny rámec o migrácii je právne nezáväzný aj preto, lebo nie je medzinárodnou zmluvou ani dohodou, nebude teda ani podpisovaný, ani ratifikovaný. Globálny rámec neukladá štátom nijaké vymáhateľné povinnosti, a už vôbec nie také, ktoré by súviseli s rozhodnutím, kto môže a kto nemôže vstúpiť na ich územie. Doslova sa v ňom píše: „Globálny rámec opätovne potvrdzuje zvrchované právo štátov určiť si svoju národnú migračnú politiku a ich výsadné právo riadiť migráciu v rámci svojej jurisdikcie…“

Nie pravda ani to, čím zdôvodňovala svoje odmietnutie Globálneho paktu Česká republika, teda že pakt

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie