Denník N

Nepríjemné dôsledky Veľkej vojny

Ilustrácia – Vizár
Ilustrácia – Vizár

Dnešný nacionalizmus v Európe či sektárske konflikty na Blízkom východe do veľkej miery vyrastajú z usporiadania, ktoré vo svete funguje od roku 1918.

Počas spomienky na prímerie, ktoré ukončilo prvú svetovú vojnu, francúzsky prezident Emmanuel Macron i nemecká kancelárka Angela Merkelová odsúdili nacionalizmus ako primárnu príčinu krviprelievania. No obaja premeškali príležitosť poukázať na pretrvávajúce dôsledky veľmocenských dohôd uzavrených po Veľkej vojne. Mnohé vojnové zóny a zdroje napätia totiž vznikli práve na ich základe.

Nepríjemné dôsledky

Rozpad veľkých a starnúcich štátov, ako boli rakúsko-uhorské a osmanské impérium, víťazi prvej svetovej vojny najprv nechceli, ale nakoniec s ním súhlasili. Umožnili tak ešte väčší rozkvet nacionalizmu, než v rozpadajúcich sa impériách. Spočiatku v tom nemusel byť problém, ale nakoniec sa vždy nejaký objavil.

Na Blízkom východe s arbitrárne narysovanými hranicami arabský nacionalizmus a priorita vypudiť Európanov najprv prekryli tamojšie sektárske rozpory. Lenže tie nikam nezmizli a dnes trhajú arabský svet na kusy. Aj juhoslovanské vojny, ktoré sa začali v roku 1991 a ktoré v niektorých ohľadoch pretrvávajú ešte aj dnes, boli dôsledkom preskupenia po roku 1918.

V Európe prvá svetová vojna spôsobila či umožnila vznik samostatnej ukrajinskej republiky. Lenže kratučká, no búrlivá existencia nezávislého štátu skončila po tom, čo si jeho územie v roku 1921 na takmer dve desaťročia rozdelili Moskva a Varšava. Ak by víťazné mocnosti podporili nezávislosť Ukrajiny jasnejšie, história by nabrala iný smer, čo by možno zabránilo súčasnému rusko-ukrajinskému konfliktu.

Maďarský nacionalizmus, ktorý je dnes jedným z najväčších problémov Európskej únie, stále žije aj z rozhorčenia z Trianonskej zmluvy z roku 1920, keď dohodové štáty odsúhlasili, že Maďarsko príde o 72 percent dovtedajšieho územia. Súčasné spory medzi Maďarskom a Ukrajinou sú tiež ozvenou núteného zmenšenia územia po prvej svetovej vojne.

Poľsko, ďalšia východoeurópska krajina, v ktorej dnes vládnu nacionalisti, oslavovala sto rokov svojej nezávislosti. Tá bola priamym dôsledkom štrnástich bodov amerického prezidenta Woodrowa Wilsona, z ktorých jeden hovoril o potrebe založiť poľský štát na území nespochybniteľne obývanom poľským obyvateľstvom. Spomínanú oslavu však ovládli krajne pravicové sily. Dnes je po desaťročiach konfliktov o to, čo znamená slovo nespochybniteľne, konečne jasné, o čo ide: Poľsko je dnes jednou z najxenofóbnejších európskych krajín.

Hrôzy druhej svetovej vojny a jej politické dôsledky často zatieňujú pretrvávajúce dedičstvo predchádzajúceho konfliktu. Ale to je chyba. Napríklad boľševizmus, ktorý podľa prezidenta Vladimira Putina „ukradol“ Rusku jeho víťazstvo v prvej svetovej vojne, by v Rusku bez tejto vojny nemohol tak ľahko vyhrať a potom ani ovládnuť rozsiahle územia v Európe, v Ázii i v Afrike.
Víťazstvo údajne internacionalistickej boľševickej ideológie v Rusku neúprosne viedlo k 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie