Model prednášky-testy je najväčším mrhaním potenciálu mladého človeka

Prieskum a analýza spoločnosti Profesia.sk o tom, ako študenti vnímajú svoje štúdium, poukazuje na hlbokú krízu nášho vysokoškolského vzdelávania. Nie je to však problém len Slovenska, ale celej Európy.

Systém bakalárskeho štúdia od svojho vzniku ako jeden z bodov Bolonskej deklarácie nenaplnil svoj potenciál. Univerzity ho vnímajú ako okraj svojich priorít, pretože ranking školy zvyšujú prominentní profesori, ich publikačná činnosť, citácie, konferencie, výskum a infraštruktúra. V hodnotení škôl sa neprihliada ani na kvalitu výučby, ani na to, či študent dokáže v angličtine opísať alebo plynulo vysvetliť to, čo študuje.

A tak študenti dnes často počúvajú prednášky vo veľkých aulách a záverečné písomky sú zvyčajne „multiple choice“ testy, aby sa to rýchlo opravilo a bolo viac času na skúmanie, cestovanie a publikačnú činnosť profesoriátu. To je samozrejme v akademickom živote dôležité, ale nie na úkor kvality štúdia bakalárov.

Európsky problém

Model prednášky-testy je najväčším mrhaním potenciálu mladého človeka, pretože je to mimoriadne pasívny a úzko zameraný spôsob výučby. Takéto štúdium za tri roky nepripraví mladého človeka do praxe, do reálneho života pracovného trhu. Okrem toho, univerzity nútia každého študenta, aby si vybral pred začatím štúdia jeden jediný odbor, a to je problém. Väčšina tínedžerov totiž nevie, čomu sa chce venovať až do penzie. A tak šanca, že si študent vyberie dobre, je mimoriadne malá. V Európe existuje vyše tisíc a na Slovensku vyše 400 odborov, z ktorých si študent musí vybrať jeden jediný!

Zámerne píšem o celoeurópskom, nielen o slovenskom probléme a zdôrazňujem bakalársky stupeň, teda prvé tri roky štúdia. Výsledky prieskumu, ktorý robila Profesia.sk, sú všeobecným trendom v celej Európe. Slovensko je na tom iba relatívne horšie, keďže štúdium na väčšine vysokých škôl v Európe je podobné tomu nášmu – úzka špecializácia a pasívny spôsob výučby. Aj brilantná prednáška je pasívnou formou výučby. Učiteľ sa nemá ako dozvedieť, čo zostalo v hlave študenta. Písomky sú často previerkou encyklopedických znalostí študentov.

Bohužiaľ, „útek do zahraničia“ tisícov mladých Slovákov za lepším vzdelaním je len zdanlivé riešenie, pretože, okrem kvalitnej angličtiny je spôsob výučby na bakalárskej úrovni často rovnako diskutabilný aj na slávnych univerzitách v Čechách, Nemecku či v Dánsku.

Soft Skills

Paradoxne a našťastie, po kvalitnom vzdelaní dnes volajú zamestnávatelia, pre ktorých je diplom zamestnanca zbytočný, pokiaľ absolvent neovláda mäkké zručnosti – „soft skills“. Tie zahŕňajú kritické myslenie, efektívnu písomnu či orálnu komunikáciu, schopnosť pracovať v tíme a znalosť cudzích jazykov. Špičkové firmy potrebujú tiež rozhľadeného zamestnanca, na ktorého samostatné, kreatívne myslenie sa dá spoľahnúť, a ktorý dokáže pohotovo ponúknuť riešenia vychádzajúce zo znalostí z viacerých odborov.

Bez týchto schopností sa odborne vzdelaný človek nedokáže zmocniť neočakávaných problémov, vysvetliť svoje riešenie, výstižne ho dokázať opísať a presvedčivo odprezentovať svojmu tímu. A v globálnych firmách je komunikačným jazykom angličtina, či ste na Slovensku, Nemecku, alebo v Brazílii.

Ako však môže mladý človek nadobudnúť „soft skills“, ak vysokoškolský systém na bakalárskej úrovni počas šiestich semestrov je takmer v celej Európe nasledovný: prednášky, písomky, veľké triedy, neosobný prístup a takmer žiadna spätná väzba od učiteľov. Chvála učiteľom, ktorí sa svojim študentom osobne venujú, vedú ich, alebo spoločne debatujú o ich predmete a o ich záujmoch. Táto snaha je vnímaná ako „nadpráca“, ktorá neovplyvní ich akademicky štatút, a je to osobná iniciatíva učiteľa a nie základ, podstata vysokoškolského štúdia.

Prečo to tak je? A musí bakalárske štúdium upadnúť na úroveň, na ktorú sa aj naši študenti sťažujú v spomínanom prieskume?