Števulová na proteste: Nesmieme zabudnúť, že sme to my, kto to môže zmeniť

Dobrý večer, moje meno je Zuzana Števulová.

Pracujem v mimovládnej organizácii a dnes zastupujem iniciatívu Chceme opäť veriť v štát. Za mnou stoja moji kolegovia a kolegyne z iniciatívy, ale aj z mnohých ďalších iniciatív a občianskych združení, ktorí sa rozhodli, že svoj profesionálny život, svoje vedomosti a skúsenosti venujú práci pre našu spoločnosť, pre krajinu a pre ľudí, ktorí v nej žijú.

My všetci, ako tu stojíme, veríme v hodnoty, na ktorých vzniklo samostatné Slovensko. Veríme v ľudské práva všetkých, aj tých najslabších a prenasledovaných.

Veríme v demokraciu, veríme v spravodlivosť a slušnosť.

A chceme tiež veriť, že žijeme v krajine, ktorá tieto hodnoty a nás ochraňuje.

No medzi tým, čo máme napísané v ústave, a tým, ako sa hodnoty a ľudské práva reálne prejavujú v našich každodenných životoch, je veľký a široký priestor.

Tento priestor je niekedy zaplnený ľuďmi, ktorým sme síce zverili štátnu moc s tým, aby ju vykonávali v prospech nás všetkých, no oni tak nerobia.

Vtedy je naším ústavným právom sa ozvať.

Odvážne povedať, že sa deje niečo zlé, alebo že politici nerobia to, prečo sme ich zvolili.

Toto právo dnes vykonávame tým, že tu všetci spoločne stojíme a slušne upozorňujeme. My všetci sa dnes občiansky angažujeme.

Niektorí politici a ľudia sa nám snažia nahovoriť, že tu nestojíme z vlastnej vôle. Že sme bábky, ktoré niekto riadi, alebo že nám za to niekto platí. Ale ja som tu dnes z vlastnej vôle a nikto mi za to neplatí. A vy?

Zažívame aj to, že spochybňujú činnosť občianskych organizácií. Ak sa nám nepáči, ako je verejný priestor spravovaný, ak bránime práva tých najslabších – utečencov, Rómov či iných menšín –, tak nám nadávajú, konšpirujú o svetovom sprisahaní platenom Sorosom. V pošte, ktorú dostávame, nám želajú znásilnenie či smrť. No odkedy je zastať sa slabších zločinom?

Dnes s nami na pódiu stoja aj rómske aktivistky. Sme tu aj za Rómov z Moldavy nad Bodvou, ktorí boli zbití pri zásahu polície. Ten kritizovala aj verejná ochrankyňa práv, no včera sa v Košiciach museli sami postaviť pred súd ako obvinení. Toto je reálna krivda, prekrútenie skutočnosti, konšpirácia, ku ktorej sa uchýlili tí, čo sa hanbia priznať vlastné zlyhanie.

Kvôli neúcte k demokracii a ľudským právam, pre ohýbanie pravdy a kvôli konšpiráciám sme (nielen) v našej krajine dospeli do bodu, keď je spoločnosť rozdelená.

Mnohí žijú len pocitom nenávisti ku všetkému a všetkým, no najmä k tým aktívnym. Toto však vyhovuje ľuďom, ktorí majú túto krajinu dobre spravovať, no nerobia to. Oni totiž vedia, že čím viac budeme stáť jeden proti druhému a čím slabší bude hlas občianskej spoločnosti, tým viac priestoru im ostane na podvod a krádeže. Nenávisť preto využívajú, aby si udržali moc a vplyv.

No to my predsa nechceme, nechceme žiť v krajine, kde zavraždia novinára, kde unesú človeka vo vládnom lietadle a kde sa pravdu snažia nazývať lžou a lož je vyhlasovaná za pravdu.

Preto nesmieme zabudnúť, že sme to my, kto to môže zmeniť.

Bráňme sa proti konšpiráciám a nepravdám! Sme to my, kto tu dnes stojíme a vieme, prečo sme tu. Cítime to v našich srdciach. Keď nebudeme o tejto skúsenosti mlčať, keď vždy jasne a priamo povieme aj tým, ktorí o nás pochybujú, prečo sme tu, naše kolektívne vedomie tie lži a výmysly prekoná.

Ale to nestačí.

Musíme byť naďalej aktívni a podporovať ľudí, ktorí sa snažia zmeniť spoločnosť k lepšiemu. Ozvať sa, keď sa deje neprávosť nám alebo iným. Trvať na faktoch, trvať na dodržiavaní zákonov a ľudských práv všetkých. Trvať na zodpovednosti mocných. Len to nám pomôže, aby sa nabudúce nestal verejným nepriateľom ktokoľvek z nás.

No čo je najdôležitejšie: Nesmieme zabudnúť, že sme v tejto krajine spolu.

Aj my, ale aj tí, ktorí nás dnes nenávidia, ktorí dnes o nás pochybujú. Slušná krajina musí fungovať aj pre nich a my musíme nájsť cestu k vzájomnému porozumeniu a zmiereniu. Pretože odvaha a slušnosť sú nielen v tom – prísť dnes na námestie, ale aj v tom, ako nájsť spôsob, aby Slovensko fungovalo pre všetkých. Presadzujme teda našu vec odvážne a bez okolkov, nehanbime sa za naše hodnoty, no nikdy neprekročme hranice slušnosti a čestnosti.