Tomáš Kolár
V známom archeologickom nálezisku Sakkára, ktoré slúžilo ako nekropola (pohrebisko) dôležitého staroegyptského mesta Mennoferu, archeológovia objavili sedem dosiaľ neznámych hrobiek z niekoľkých období staroegyptských dejín.
Všetky artefakty objavili v priebehu ostatných šiestich mesiacov.
Štyri hrobky sú datované do Starej ríše do 3. tisícročia pred Kr., tri ďalšie vznikli v Novej ríši v 2. tisícročí pred Kr. a o tisíc rokov neskôr sa použili na ukladanie múmií posvätných zvierat.
Archeológovia našli desiatky mumifikovaných mačiek, asi sto sošiek mačiek a bronzovú sošku egyptskej bohyne mačiek Bastet.
Našli aj mumifikovaných skarabeov
Objavili aj súbor mumifikovaných egyptských posvätných chrobákov skarabeov. Ide o vôbec prvé objavené mumifikované skarabey v dejinách egyptskej archeológie.
„Mumifikovaný skarabeus je niečo naozaj jedinečné. Ide naozaj o vzácnosť,“ cituje denník Guardian Mustafu Vazírího z egyptského úradu na ochranu a dokumentáciu pamiatok.
Ďalšie nájdené sošky zobrazovali leva, kravu, hada, krokodíla alebo sokola.
#Tens of #cats #mummies were unearthed in #Saqqara #necropolis along with 100 wooden #gilded #statues of #cats and a bronze one dedicated to the cat #goddess #bastet. pic.twitter.com/g0oSQPBhL8
— Ministry of Tourism and Antiquities (@TourismandAntiq) November 10, 2018
Chcú zvýšiť cestovný ruch
Najvýznamnejším objavom zo Starej ríše je hrobka predstaveného budov v kráľovskom paláci, Chufuimhata, z konca 5. a začiatku 6. dynastie (zhruba 2300 rokov pred Kr.).
Otvorenie doteraz nedotknutej hrobky vnímajú niektorí ľudia ako súčasť úsilia prilákať návštevníkov naspäť do Egypta, keďže po krvavých udalostiach nasledujúcich zvrhnutie prezidenta Husního Mubáraka v roku 2011 sa počet turistov v krajine výrazne znížil.
Odborníci, ktorí pracujú v oblasti archeologického výskumu, dúfajú, že „ukážu výnimočné bohatstvo egyptskej civilizácie a prilákajú pozornosť sveta k jej nádherným pamiatkam a veľkej civilizácii preto, aby sa Egypt stal stredobodom sveta tak, ako si to zaslúži,“ píše sa vo vyhlásení egyptských úradov.
Zvieratá mali viacero významov
Podľa archeologičky Salimy Ikramovej z Americkej univerzity v Káhire mumifikovali starovekí Egypťania ľudské telá, aby ich zachovali pre posmrtný život. Telá domácich miláčikov a voľne žijúcich zvierat mumifikovali preto, aby mali mŕtvi ľudia v posmrtnom živote spoločnosť, respektíve ochranu.
Podľa Ikramovej však zvieratá slúžili aj na iné účely, a to „ako jedlo v posmrtnom živote, ako obetný dar určitému bohu,“ píše na svojom blogu. Odborníčka tiež uvádza, že niektoré živočíchy boli považované za telesné zjavenia konkrétnych bohov uctievaných v Egypte.
Tak skarabeus, ako aj mačky boli v starovekom egyptskom náboženstve významnými náboženskými symbolmi. Ikramová pre denník Washington Post prirovnala starovekú mumifikáciu živočíchov k zapáleniu sviečky v kostole.
#mummies of #cats #discoverd in #Saqqara (#Discovery pic.twitter.com/AFRNERfHBn
— Ministry of Tourism and Antiquities (@TourismandAntiq) November 10, 2018
Nejde o posledný objav
Ako je možné, že aj po tisícročiach sa stále objavujú dosiaľ neprebádané artefakty?
„Staroegyptské lokality určite nie sú vyčerpané. Na pyramídových poliach pri Káhire sa nachádzajú stovky, možno tisíce nepreskúmaných súkromných, nekráľovských hrobiek. Stále je čo objavovať. Pohrebisko pri Sakkáre patrilo už pred 5000 rokmi k najdôležitejším v celom starovekom Egypte a nikdy svoj význam nestratilo,“ vysvetlil pre Denník N Martin Odler z Českého egyptologického ústavu FF UK v Prahe. Odborník je aj členom správnej rady slovenskej egyptologickej nadácie Aigyptos.
Odler dodal: „Pohrebisko pri Sakkáre skúmajú predovšetkým egyptskí kolegovia, ale napríklad aj Francúzi a poľská expedícia, ktorá v 90. rokoch 20. storočia objavila nádherne zdobenú hrobku vezíra Merefnebefa. Objavy pri Sakkáre sa určite nekončia. Celá oblasť patrí do svetového dedičstva UNESCO a ešte ani zďaleka nie je celá prebádaná.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
