Čo sa stane, ak zavriete zdrogovaných tanečníkov v opustenej škole

Gaspar Noé je svetovým šampiónom v disciplíne o to, ktorý filmár z kina vyženie viac ľudí.

Argentínsko-francúzsky režisér je v tesnom závese za dánskym konkurentom Larsom von Trierom a platí, že jeho snímky nie sú úplne najvhodnejšie pre divákov trpiacich epilepsiou, nevoľnosťou z pohyblivej kamery, explicitného sexu a násilia.

Nie úplne príjemne sa pozerá aj jeho novinka Climax o súbore tanečníkov, ktorí sa zatvoria v budove opustenej školy na víkendovú párty a po vypití drinkov, do ktorých je primiešané LSD, nasleduje skupinová nočná mora.

Takzvaný tanečný horor je vôbec prvým Noého filmom podľa skutočnej udalosti. A sám autor vyhlasuje, že aj najzábavnejším – hovoríme o príbehu, kde dôjde k skopaniu tehotnej ženy, viaceré postavy zošalejú alebo zomrú.

Tentoraz však výnimočne nie je zaskočené publikum. Sklamaný je Gaspar Noé, z toho, ako málo ľudí z kina predčasne odchádza. „Kedysi odchádzala štvrtina,“ povzdychol si pred redaktorom Guardianu, ktorý mu potvrdil, že projekciu v Cannes väčšina ľudí vydržala do konca.

Mladistvý päťdesiatnik

Noé, kontroverzný umelec s vyholenou hlavou, bohémskymi fúzmi a cigaretou v ruke, má povesť filmového auteura – snímky si sám píše, režíruje, strihá a produkuje – a provokatéra nabitého mladíckou energiou. A to je už päťdesiatnik.

Najdrsnejšiu scénu svojej snímky Sám proti všetkým (1998) avizoval titulkom „Pozor, máte 30 sekúnd na opustenie kina“, po ktorom sa spustilo odpočítavanie. Z filmu Irréversible (Nezvratný, ale niektorí kritici ho prekrstili na Nepozerateľný) raz odišlo 250 divákov ešte pred slávnou desaťminútovou scénou znásilnenia.

Vo Vojdi do prázdna (2009) dal publiku zakúsiť, čo zažíva duša drogového dílera po smrti. Lásku (2015), zrejme prvý romantický pornofilm vo formáte 3D, otváral detail na genitálie a bola tu scéna ejakulácie – smerom do publika.

Povedať, že Noé ako lacný provokatér robí všetko iba pre to, aby druhých šokoval, je však samo príliš lacné tvrdenie. On tvrdí, že na