Denník N

Koniec amerického embarga môže posilniť Kubu a oslabiť Rusko

Kubánci si sľubujú od obnovenia vzťahov s Amerikou najmä nakopnutie ekonomiky a zlepšenie kvality života. FOTO - TASR
Kubánci si sľubujú od obnovenia vzťahov s Amerikou najmä nakopnutie ekonomiky a zlepšenie kvality života. FOTO – TASR

Disidenti zatiaľ viac slobody vďaka prelomovému zrušeniu amerických sankcií neokúsili. Aj po Obamovej otočke voči Kube končia vo väzení.

V polovici decembra si Biely dom pre „ostrov slobody“ nachystal predvianočný šok.

Kubánci večer sedemnásteho decembra v televízii nesledovali futbal ani bejzbal, ani sa nepohojdávali pri videoklipoch, ale počúvali Raúla Castra a jeho amerického kolegu Baracka Obamu.

Ten po vzájomnej dohode s kubánskym vedením oznámil, že Američania po vyše polstoročí končia s ekonomickou blokádou ostrova.

Deň D ešte neprišiel

Šampanské sme neotvárali, na skutočný deň D si ešte na Kube budeme musieť počkať, ale tento dátum si rozhodne zapamätáme.

Slávna kubánska blogerka Yoani Sánchezová tak vo svojom komentári Prišiel Deň D? na nezávislom internetovom médiu 14ymedio reagovala na deň, na ktorý Kubánci čakali dlho.

Na ostrov sa môžu vrátiť americkí turisti, novinári aj investori. Američania opäť otvoria ambasádu v Havane, zatvorenú od kubánskej revolúcie v roku 1961, a šéf diplomacie John Kerry preskúma, či Kubu nevymažú aj zo zoznamu krajín, ktoré podporujú terorizmus, kde je od roku 1982 spolu s Iránom, so Sudánom a Sýriou.

Samozrejme, rozbehne sa aj vzájomný obchod, dovoz telekomunikačných technológií (na Kubu možno príde masový internet) a povolia aj finančné transakcie a používanie amerických kreditných kariet na ostrove.

Castrovci sa nezmenili

Dva týždne po tomto veľkom dni však kubánska tajná služba zatkla umelkyňu Taniu Bruguerovú. Chcela totiž zorganizovať na havanskom námestí Plaza de la Revolución akýsi hydepark, kde by si za mikrofónom mohol minútu každý hovoriť, čo chce. Pred piatimi rokmi sa jej to podarilo, teraz ju zatkli, skôr než k tomu došlo. A s ňou zatkli aj ďalších kritikov režimu.

Režim bratov Castrovcov zostáva rovnako rigidný ako predtým. Obamovo senzačné oznámenie z polovice decembra totiž bolo jednostranné, len s nejasným prísľubom Havany, že prepustí 53 kubánskych disidentov a umožní vzájomné otvorenie sa Amerike.

“Viacerí disidenti sa už po zverejnení informácie o normalizácii vzťahov k zmene pomerov na Kube vyjadrovali opatrne,“ povedala pre Denník N šéfka Festivalu Jeden svet Nora Beňáková, ktorá sa v občianskom združení Človek v ohrození venuje aj problematike ľudských práv na Kube.

„Potvrdilo sa to hneď pri prvej skúške slobody prejavu a zhromažďovania.”

Kubánsky prezident Raúl Castro. Foto - TASR/AP
Kubánsky prezident Raúl Castro. Foto – TASR/AP

Bez embarga a bez záväzkov

Kritici vyčítali Obamovi, že zrušenie embarga daroval Castrovcom len tak – zadarmo. Ak nerátame prepustenie humanitárneho pracovníka Alana Grossa, ktorý strávil v kubánskom väzení päť rokov, a výmenu troch kubánskych špiónov za amerického, zadržiavaného na Kube skoro dve desaťročia.

Reportérka Wall Streert Journal Mary Anastasia O’Gradyová sa márne snažila vymámiť od amerického ministerstva zahraničia, ktorých disidentov a kedy Kubánci prepustia. Predstavitelia americkej diplomacie jej len vyhýbavo odpovedali, že zverejnenie mien by tento proces narušilo, a ani nemôžu potvrdiť, či ich už oslobodili alebo vôbec oslobodia. A to bez ohľadu na to, že traja prepustení kubánski špióni odsúdení v Spojených štátoch sú už na slobode.

Dávid bez Goliáša

Napriek absencii záväzku zo strany Kuby podľa Sánchezovej však prehral práve kubánsky režim. Pod vedením Fidela Castra by sa k takej dohode s Amerikou Havana nikdy nedopracovala.

“Jedným z hlavných pilierov kubánskeho systému je totiž existencia permanentného rivala. Dávid nemôže žiť bez Goliáša a ideologický aparát bol od toho dlho závislý,” myslí si Yoani o konci embarga.

Kubánci si síce vydýchli, ale je to len začiatok.

Nielen Sánchezovej chýba poriadny záväzok kubánskej vlády voči demokratizácii krajiny:

  • prepustenie politických väzňov a väzňov svedomia,
  • koniec politických represií,
  • ratifikácia a uplatňovanie základných ľudských práv,
  • zaručenie slobody slova v tradičných médiách, ktoré sú takmer výlučne v rukách vlády (prístup k internetu má podľa Freedom House len 26 percent Kubáncov).

Ako píše New York Times najbližšie týždne otestujú úprimnosť kubánskeho režimu hneď dvakrát: či naozaj pustí 53 väzňov, ako aj to, či umožní americkým spoločnostiam zaviesť široko dostupný internet, ktorí poznajú Kubánci skôr v offline režime na USB kľúčoch než na wifi zadarmo.

Ak by koniec embarga znamenal už len väčšiu dostupnosť oproti súčasnému, drahému a cenzurovanému internetu, pomohlo by to k väčšej slobode na Kube.

Za zrušenie sankcií sa dlhodobo vyjadroval aj magazín Economist, podľa ktorého sterilná logika sankcií uväznila Ameriku v pasci zo studenej vojny a namiesto toho, aby potápali Castrov režim, len mu dodávali alibi.

Amerika teraz môže podľa neho normalizovať vzťahy nielen s Kubou, ale aj s ďalšími latinskoamerickými krajinami, myslí si Economist.

Kubánci budú, ak nie viac cestovať (nemajú za čo), aspoň viac surfovať na internete, a to môže vyvolať aj väčší dopyt po slobode.

Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Dlhá cesta

Cesta k demokracii však bude naozaj dlhá a frustrujúca, ako napísal pre Time Jose Miguel Vivanco z Human Rights Watch.

Ak by Havana nakoniec spomínaných disidentov v skutočnosti aj prepustila, zďaleka to neznamená, že charakter vojenskej diktatúry sa mení.

“Fidel vždy využíval oslobodenie disidentov ako propagandistický prostriedok na vylepšenie imidžu, hoci ich napríklad len poslal do exilu,” napísal skeptický Wall Street Journal.

Kubánska komisia pre ľudské práva a národné zmierenie navyše upozorňuje, že režim teraz viac likviduje disidentov niekoľkodňovým zadržaním než dlhoročnými trestami. Len vlani ich podľa ľudskoprávnej organizácie bolo viac ako 8400.

“Nemyslím si, že kubánska vláda má skutočný záujem o demokratizáciu krajiny, skôr ide o to, že je ekonomicky na kolenách a potrebuje normalizáciu obchodných vzťahov s USA, a najskôr by im vyhovoval čínsky model – otvorená ekonomika, ale obmedzené politické práva,” myslí si Beňáková.

Kto bude prosperovať z postupného konca americkej blokády, či už bežní Kubánci, politickí väzni, alebo spráchnivený režim, sa môže ukázať už najbližšie mesiace.

Vážni republikánski kandidáti na súboj o Biely dom ako Marco Rubio či Jeb Bush označili zrušenie 54-ročného embarga za víťazstvo represívneho režimu bratov Castrovcov. Také jednoduché to však nebude a ich závery môžu byť veľmi predčasné.

Chladná Moskva

Nadšená z Obamovho otvorenia sa Kube nie je ani Moskva, ktorá oživenie vzťahov medzi Amerikou a ostrovom komentovala skôr chladne.

Kuba bola dlho pre Kremeľ hlavnou spojeneckou základňou v Latinskej Amerike, ruský prezident tam vlani osobne priletel, aby ostrovu odpustil 90 percent zo sovietskeho dlhu – 26 miliárd eur – a potvrdil tak vzájomné spojenectvo s izolovaným ostrovom.

Po 17. decembri sa dynamika zmenila. “Teraz bude Kuba menej závislá od Ruska,” povedal expert Alexej Arbatov pre ruskú agentúru Ria Novosti.

„A ak bude Kuba menej závislá od Ruska, ruský vplyv v krajinách Latinskej Ameriky bude na ústupe.”

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie