Denník N

Bielu vranu udelili Jánovi Kuciakovi a skupine investigatívnych novinárov

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ocenenie za odvahu získali tento rok novinári, ktorí boli vystavení ťažkým skúškam. Poďakovanie dostali aj organizátori protestov z iniciatívy Za slušné Slovensko.

Aliancia Fair-play a VIA IURIS odovzdali tento rok jedinú, kolektívnu Bielu vranu. Získali ju Ján Kuciak a skupina investigatívnych novinárov, ktorí čelili extrémnemu ohrozeniu.

Medzi nimi sú Adam Valček z denníka SME, bývalé redaktorky týždenníka Trend Xénia Makarová a Zuzana Petková, Monika Tódová z Denníka N, šéf investigatívneho tímu Aktuality.sk Marek Vagovič a Pavla Holcová z Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku, ktorá s Jánom Kuciakom spolupracovala na článku o talianskej mafii na Slovensku.

Špeciálne poďakovanie Rady Bielej vrany si odniesli organizátori protestov z iniciatívy Za slušné Slovensko.

Organizátori hovoria, že tento rok sa laureátmi stali ľudia, ktorí boli vystavení obrovským skúškam.

„Do vraždy Jána Kuciaka sme žili v presvedčení, že v tejto krajine nehrozí za verejnú službu strata života. Táto udalosť bola pre spoločnosť takým šokom, že chceme životu Jána Kuciaka vzdať ocenením úctu a hold. Preto sme ju nechceli dopĺňať o iné príbehy. Ocenenie je aj mementom pre spoločnosť, aby nenechala zájsť vývoj tak ďaleko, ale všímala si náznaky problémov oveľa skôr,“ povedal výkonný riaditeľ VIA IURIS Milan Šagát.

Video: Odovzdávanie cien Biela vrana
autorka: Martina Koník

Kuciak nezištne pomáhal aj iným novinárom

Ján Kuciak dostal ocenenie za mimoriadny ľudský a novinársky prístup. Podľa kolegov aj novinárov z iných redakcií bol výnimočný ochotou nezištne sa deliť o výsledky svojej práce bez nároku na priznanie spoluautorstva. Kolegom odovzdával svoje know-how. Kuciak prinášal nové témy, odhalenia a vždy bol vo svojej práci dôsledný.

Riaditeľka Aliancie Fair-play Zuzana Wienk hovorí, že po vražde Kuciaka a Martiny Kušnírovej prenikli na verejnosť informácie, že vyhrážky na adresu novinárov sú častejšie, ako sa doteraz zdalo. Práve preto sa rozhodli tento rok udeliť ocenenia len novinárom.

„Biela vrana pre novinárov je tak prejavom našej vďačnosti a úcty a zároveň aj poukázaním na nezastupiteľnú hodnotu novinárskej profesie pre spoločnosť najmä v zlomových okamihoch, ale aj upozornením na to, čomu všetkému museli novinári tento rok čeliť. Ako ukázalo vyšetrovanie, mnohí z ocenených boli sledovaní Marianom Kočnerom a vykonávatelia vraždy Jána Kuciaka plánovali ďalšie vraždy,“ dodala Wienk.

Ocenili aj výnimočnú vytrvalosť na námestiach

Rada Bielej vrany tento rok udelila špeciálne poďakovanie predstaviteľom iniciatívy Za slušné Slovensko. Tí od marca pravidelne organizovali zhromaždenia po celom Slovensku aj v zahraničí. V niektorých mestách sa zišlo viac ľudí ako počas Nežnej revolúcie v roku 1989.

„Na rozdiel od mnohých predchádzajúcich protestných vĺn prejavili organizátori výnimočnú zrelosť a rozvahu aj pod obrovským časovým a politickým tlakom. Dokázali si udržať dôveru verejnosti aj za cenu veľkých osobných obetí. Z príbehov jednotlivých organizátorov je zrejmé, čomu všetkému čelili, ale aj aké osobné a profesijné obete priniesli,“ povedala Wienk.

Niektorí organizátori protestov boli tento týždeň vypočúvaní Národnou kriminálnou agentúrou. Na organizátorov prišlo anonymné podanie za korupciu. Bývalý premiér Robert Fico od začiatku protestov hovoril, že za zhromaždeniami sú peniaze zo zahraničia so snahou o štátny prevrat.

„V čase, keď politici masívne spochybňujú schopnosť ľudí nezištne sa spájať bez mocenských ambícií, v čom im významne pomáhajú rôzne konšpiračné médiá, potrebujeme nechať zaznieť pravdu, všímať si a podporovať pravdivú podobu udalostí. Demokracia bude ohrozená vtedy, ak prestaneme veriť v dobro a mať schopnosť rozoznať fakty od lží,“ uviedol Šagát.

Ľudia z iniciatívy Za slušné Slovensko. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ocenení: Médiá suplujú prácu polície

Novinár Adam Valček hovorí, že médiá sú strážnymi psami demokracie a často ich otázky pomáhajú aj pri vzniku lepších zákonov. Podľa Valčeka tento rok ukázal, aká dôležitá je práca novinárov a že jej výsledky môžu byť viditeľné veľmi rýchlo, ak konajú orgány presadzovania práva.

„Videli sme to na prípadoch káuz, ktoré boli najprv uzatvorené s výsledkom, že skutok sa nestal, ale po kritike od novinárov sa opäť otvorili a stíhali. Bola by škoda vzdať sa, keď vidieť, že spoločnosť sa mení k lepšiemu a môžeme tomu ďalej pomôcť,“ povedal Valček.

Novinárka Denníka N Monika Tódová povedala, že žurnalistika je pekné a slobodné povolanie. „Novinári sú kľúčoví pre to, aby spoločnosť poznala pravdu. Len tá umožní občanom slobodne sa rozhodovať, kto má spravovať veci verejné. Po vražde Jána Kuciaka musia nielen novinári, ale aj celá verejnosť ukázať, že ak chceme byť vyspelá spoločnosť, nesmieme sa nechať zastrašiť, aj keď si to mnohí želajú.“

Ďalší z ocenených Marek Vagovič hovorí, že médiá dlho suplovali prácu polície, prokuratúry a súdov. Podľa Vagoviča aj vďaka novinárom, akým bol Ján Kuciak, sa situácia postupne mení a ľudia ako Kočner či Ladislav Bašternák už nie sú nedotknuteľní.

„Pretože sme to všetci dlžní Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej, musíme pokračovať v ich odkaze a naďalej bojovať za slušné Slovensko. Nesmieme rezignovať, lebo ani oni by to nikdy nevzdali. Ďalšia šanca už nemusí prísť,“ uviedol Vagovič.

O cene rozhodovali Klučka, Pastirčák či Pauhofová

Tento rok o ocenení rozhodovali historik Ivan Kamenec, bývalý sudca Ústavného súdu a Európskeho súdneho dvora Ján Klučka, novinár Tomáš Němeček, kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák, predsedníčka Ligy za ľudské práva Zuzana Števulová a herečka Táňa Pauhofová. Súčasťou rady sú aj zástupca Aliancie Fair-play a zástupca VIA IURIS.

Sošky bielych vrán pre laureátov už tradične vytvoril výtvarník Fero Guldan.

Biela vrana je ocenením spoločensky prínosného a odvážneho občianskeho činu. Udeľuje sa ako poďakovanie vzácnym ľuďom okolo nás, ktorí sú ochotní brániť pravdu a spravodlivosť, konkrétnym činom preukázali občiansku odvahu, potlačili osobné záujmy v mene verejného prínosu, hodnôt či princípov a mohli pritom podstúpiť riziko, rôzne príkoria či zažiť odsúdenie.

Prejav Zuzany Wienk z Aliancie Fair-play pri odovzdávaní Bielej vrany

Včera som mala česť viesť rozhovor so synom maltskej novinárky Daphne, ktorú zabila bomba len pred rokom. Po vražde museli jej synovia odísť z krajiny, lebo im hrozí nebezpečie. Vyšetrovatelia nehľadajú objednávateľov. Vyše 30 súdnych sporov proti ich mame – vrátane premiérovho – stále pokračuje voči celej rodine.

Britský novinár Misha Glenny potom hovoril o nevídanom úspechu praktík McMafie po celom svete. Aj o tom, ako nakazili najmocnejšie inštitúcie vrátane úradu amerického prezidenta.

Na konci diskusie jedna diváčka nástojila, že odmieta uveriť takému obrazu sveta. Na mestskej úrovni sa predsa deje veľa dobrého. Veď sme to videli vo voľbách.

21. februára zavraždili Jána Kuciaka pre to, aký svet odkrýval, a siahli mu aj na to najbližšie, snúbenicu Martinu. Kruto sme stratili dva ľudské životy. Na charaktere krajiny sa však nič nezmenilo. Jánove články sa neprepísali do novej podoby. Všetko podstatné napísal už za života. Tak ako jeho kolegovia celé roky. Príbeh farmárov zažili pred nimi už stavebníci a sestričky. Príbeh Vasiľa Špirka sudcovia či vyšetrovatelia.

Diagnóza sa po februári nezmenila. Len sme ochotnejšie počúvali pravdu. Len viacerí smelšie hovorili o ďalších prejavoch tej istej dlhej choroby.

Prečo sme sa nedokázali v takej sile spojiť už skôr? Prečo nevedelo toľko ľudí prijať verný obraz moci a krajiny, ktorý novinári opisujú už dávno?

Ján Kuciak prišiel o život napriek tomu, že volal o pomoc a zdroj hrozby presne zadefinoval. Smrť si, samozrejme, neprial. Biela vrana sa však pred ňou skláňa a priala by si vyjadriť hlbokú úctu voči jeho životu.

Životu, ktorý nebol stredobodom pozornosti, ale podľa mnohých svedectiev bol mimoriadny. Lebo spájal kolegov a nezištne im pomáhal s ich vlastnými odhaleniami. Delil sa o to, čo vedel, a odovzdával aj to, čo môže dostať na titulky iných. Životu, ktorý bol dôsledný a prekonával ľudské slabosti.

Dnes už vieme, že Ján nebol v ohrození sám. Plánované boli ďalšie vraždy, sledovaní ďalší novinári. Práve tí, ktorí sa dostali príliš blízko k obrazu sveta, aký nechceme vidieť. Aký sme nemali silu zastaviť skôr. Presne tí, ktorí pracovali na rovnakých témach ako Ján.

Nikdy predtým neboli tak blízko smrti. Nikdy nemuseli čeliť takému opodstatnenému strachu o to najvzácnejšie. Keby sa po Jánovej smrti rozhodli s novinárčinou skoncovať, všetci by sme chápali.

Oni však prekonali strach a zomkli sa. Urobili všetko pre to, aby Jánov odkaz nezanikol. Aby zlo nedosiahlo to, čo plánovalo. Jasne odkázali, že útok na Jána bol útokom aj na nich. Patrí im za to naša nesmierna vďaka a úcta. A poklona pred ich odvahou.

Ale aj ocenenie ich dlhoročnej práce v súlade s vysokými štandardmi na overovanie faktov a etické princípy.

Vďaka Marekovi Vagovičovi, Monike Tódovej, Zuzane Petkovej, Xénii Makarovej, Adamovi Valčekovi a Pavle Holcovej. Pavle aj za to, že otvárala Slovensko spojeniam so svetom a témam, ktoré sme dlho prehliadali.

Veľmi si želám, aby sme na vás, ale aj na každého novinára mysleli vždy, keď nám predložíte pravdu, ktorú nechceme prijať. Keď vám bývalý premiér povie, aby vás dobre trafilo. Keď bude oceňovať takzvané alternatívne médiá, ktoré zvysoka kašlú na etiku a fakty.

Veľmi si želám, aby bola Jánova smrť pre nás všetkých mementom. Pripomienkou, že mu dlžíme starostlivosť o zdravie našej spoločnosti vždy vtedy, keď zamietnu trestné oznámenie elitného prokurátora, akým je Vasiľ Špirko, keď odíde ďalší šéfvyšetrovateľ Gorily, ďalší prokurátor.

Slovensko spojili s Maltou tri nezmyselné smrti vypovedajúce o tej istej chorobe. S Londýnom či New Yorkom to, že práve tam sa luxusne míňajú peniaze, ktoré by mali byť v našich školách a nemocniciach.

Novinári ako Daphne či naši ocenení sú pripomienkami, že na porazenie tejto hydry potrebujeme spojenia a spoluprácu, vysoké štandardy, vytrvalosť a prekonanie strachu prijať nelichotivé fakty o svete, v ktorom žijeme, kým nebude neskoro.

Že potrebujeme živé spoločenstvo, ktoré nedopustí, aby sa útoky na novinárov, inštitúcie a občiansku spoločnosť stali normou.

Preto jedinú spoločnú Bielu vranu tento rok získavajú: Ján Kuciak, Pavla Holcová, Xénia Makarová, Zuzana Petková, Monika Tódová, Marek Vagovič a Adam Valček.

Prejav Milana Šagáta z VIA IURIS pri udelení špeciálneho poďakovania

V posledných mesiacoch bolo často počuť, ako sme sa zobudili. Ako sa v nás konečne niečo zlomilo, prekonali sme ľahostajnosť, zomkli sa a zreteľne, ale slušne sme vyjadrovali svoje občianske presvedčenie.

Sedí to. Umožnili to práve tí mladí ľudia, o ktorých hovoril Milan Šimečka.

Môže to znieť naivne, ale myslím si, že ako spoločnosť máme dobrý základ. Mnohí naši pradedovia a prababky bojovali a porazili fašizmus. Mnohé odvážne mamy a otcovia porazili komunizmus. A dnešné generácie vybojujú zápas o demokraciu.

Myslím si to preto, že solidaritu, odvahu, slušnosť aj nezištnosť si z domova väčšina z nás nesie v sebe.

Tento rok si situácia vyžiadala, aby tieto hodnoty, ktorými žijeme v našich rodinách a komunitách, prekročili miestne hranice a žili sme ich takpovediac celonárodne. A ľudia tak urobili a dokázali, že ich hlas je silný.

Bezprecedentná občianska emancipácia a solidarita, ktorá sa tento rok šírila naprieč celým Slovenskom, nás natoľko zasiahla, že sme sa spolu rozhodli okrem ocenenia laureátov povedať aj jedno špeciálne „Ďakujeme!“.

Ďakujeme vám, ktorí ste si povedali, že „toto nemôžeme nechať tak, musíme s tým niečo urobiť!“, a nečakali ste, že to urobí niekto druhý.

Ďakujeme vám za vytrvalosť, obetavosť, profesionalitu, zrelosť a zdravý patriotizmus.

Ďakujeme vám, že ste sa stali bránou, ktorá umožnila ostatným cez ňu prejsť a prehovoriť. Či už išlo o sestričky, farmárov, učiteľov, alebo mnohých ďalších.

Vďaka prepojeniu komunít, spojenectvám naprieč profesiami a prostrediami, zosilnela potreba byť aktívnejší a zapojenejší. Zároveň sa ukázalo, že sa veci dajú zmeniť, aj keď môžeme byť zastrašovaní. Že ak to nenecháme tak, dosiahneme veľa.

Toto naše výnimočné, špeciálne poďakovanie sme sa rozhodli vyjadriť symbolicky, perom Bielej vrany. Nemá veľkú hmotnosť, podobne ako slovo „ďakujem“, no jeho váha je nesmierna.

Som presvedčený, že čím väčší odstup budeme od udalostí tohto roka mať, tým viac budeme schopní ako spoločnosť doceniť, čo sa vám, odvážne ženy a muži z iniciatívy Za slušné Slovensko, podarilo dosiahnuť a stať sa tým, čo Václav Havel nazýval „uzlovým momentom“.

Preto sme veľmi radi, že práve vám dnes večer môžeme ako Biela vrana vyjadriť úprimnú a hlbokú vďaku.

Biele vrany od roku 2008

2017: Zuzana Hlávková, Pavol Szalai, Štefan Straka, Erik Baláž

2016: Monika Podolinská, Ján Benčík, Khadra Abdile, Emília Trepáčová

2015: Magdaléna Kovačovičová, Andrej Bán, Anton Srholec (†)

2014: Ľubica Lapinová, Zuzana Pechočiaková, Oleg Pastier (†)

2013: Vladimír Crmoman, Oto Žarnay, Mariana Vavrová, Katarína Šimončičová

2012: Simona Rudavská, Jozef Žaťko, Marcel Strýko (†)

2011: Ivan Cehelský, Erika Lakatošová, Marta Lauková (†)

2010: Marek Božík, Zuzana Melicherčíková, Ján Mičovský

2009: Jozef Hašto, Roman Kvasnica, Jana Dubovcová, Marián Jasík

2008: Jaroslav Pavlovič, Alexander Mojš

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

17. november

Biela vrana

Za slušné Slovensko

Slovensko

Teraz najčítanejšie