Slovensko sa prebudilo najmä zásluhou statočných novinárov

Prejav Andreja Bána, ktorý zaznel 17. novembra 2018 pri odovzdávaní ocenenia Biela vrana

Je taký príbeh. Údajne najstaršia žena na svete, podľa dokladov mala 129 rokov, mi na gruzínskej strane Kaukazu na otázku, aký má recept na dlhovekosť, povedala štyri veci. Jednou z nich bol fakt, že je negramotná a nečíta teda noviny. Inými slovami, nestresuje sa dianím doma a vo svete. Sladká nevedomosť!

Znie to ako lákavá, v skutočnosti je to však desivá vízia – nevedieť takmer nič o svete. Nebyť médií, dospejeme do toho stavu. Potulní stredovekí trubadúri, čo zvestovali správy od dediny k dedine, už vymreli.

Kto by bol šťastný, keby sme sa do tých čias vrátili? Nuž, tí, ktorí chcú nerušene vládnuť. Novinári informujú nielen o vystúpení folklórneho súboru v Očovej, ale aj, ba dokonca najmä, o zlyhaniach mocných tohto sveta, o politikoch. Odhaľujú korupciu, krádeže či vraždy. Preto sú pre takých politikov – na Slovensku spomeňme najmä Vladimíra Mečiara a Roberta Fica – najväčšími nepriateľmi, väčšími ako opozícia.

Politici s autoritárskymi sklonmi či nebodaj priamo diktátori všade na svete nepohodlných novinárov zastrašujú, umlčiavajú, dávajú ich zlikvidovať. Je to, nazdávam sa, jeden z najodpornejších fenoménov súčasnosti. Dva príklady za všetky: v Rusku zabili Annu Politkovskú, v Turecku saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího.

Poďme naspäť domov. Až do 21. februára tohto roka som sa vracal z vojnových zón do krajiny, ktorú som považoval napriek všetkému za bezpečnú. Vražda Jána a Martiny to nezvratne zmenila. Netvrdím, že čosi také sa nemôže stať v akejkoľvek slobodnej demokratickej krajine. V inej takej krajine by však následne nevyplávali na povrch mimoriadne závažné zistenia o prepojeniach organizovaného zločinu a vysokých sfér politiky.

A Ján Kuciak ich opisoval, odvážne a systematicky.

Dámy a páni, dnes získavajú ocenenie Biela vrana novinári, ktorí, doslova, nesú svoju kožu na trh. Pokračujú v Jánovom diele.

Nebyť ich, tak tie najzávažnejšie správy o povahe súčasnej a nedávnej moci nevieme. A tá moc by bola preto šťastná. Ľud by bol nevedomý a ona by mohla nerušene vládnuť. Za všetky všeobecne známe mená donedávna neohrozených symbolov prerastenia zločinu a politiky spomeniem jedno – Marian Kočner.

Slovensko sa, tak ako v kľúčových okamihoch dejín, opäť raz prebudilo. Uvedomme si, prosím, že najmä zásluhou týchto statočných ľudí, ktorí možno teraz povedia, že si iba robia svoju prácu najlepšie, ako vedia, teda informujú, tak najmä ich zásluhou sa celé Slovensko môže dozvedieť, kto tu vládne, kto kradne a kto – vraždí.

Najmä vďaka novinárom sa prebudila verejnosť a opäť raz zaplnila námestia, najmä vďaka novinárom začínajú byť orgány nečinné v trestnom konaní opäť činné.

Ak sa vrátim ku kaukazskému príbehu z úvodu, tak prajem Slovensku dlhovekých, rozhodne však gramotných, informovaných občanov. Svojprávnych a zodpovedných. Je to hlavná výzva súčasnosti a títo ocenení nám ju denne pripomínajú.

Ďakujem!