Denník N

Raptorom nedali perie a zväčšili ich. Ako veľmi si vymýšľa filmová sága o dinosauroch?

Jurský svet (2015) nám ukázal raptory, ako si ich veda predstavovala pred štvrťstoročím. Dnes vieme, že takto určite nevyzerali. Zdroj – IMDb
Jurský svet (2015) nám ukázal raptory, ako si ich veda predstavovala pred štvrťstoročím. Dnes vieme, že takto určite nevyzerali. Zdroj – IMDb

Všetky filmy čerpajúce z pôvodnej témy Jurského parku z roku 1993 nám na plátne ukázali tvora označovaného ako Velociraptor, ktorý však velociraptorom nie je. Vo filmoch účinkuje asi päťmetrový zabijak – Velociraptor však nebol dlhší ako dva metre. Navyše mal proporčne dlhšiu a užšiu lebku ako filmové potvory.

Autor je paleontológ, pôsobí na UK v Bratislave

Filmový trhák Jurský park (1993) svojimi počítačovými dinosaurami pred štvrťstoročím zmenil nielen svetovú kinematografiu, ale aj vnímanie dinosaurov laickou verejnosťou.

Ukázal rýchle, svižné a miestami aj inteligentné tvory tam, kde predtým boli ťažkopádne a tupé monštrá. Viacero vecí film síce prehnal a niečo si primyslel, ale celkový obraz dinosaurov do veľkej miery korešpondoval s vtedajším odborným pohľadom na tieto tvory.

Film vo veľkom čerpal z odkazu kníh Roberta T. Bakkera The Dinosaur Heresies (1986) a Gregoryho Paula Predatory Dinosaurs of the World (1988), ktoré boli na svoju dobu poriadne odvážne.

Odvtedy však pretieklo veľa vody a nové objavy nás prinútili revidovať niekdajšie predstavy vrátane tých, ktoré nám ukázali revolucionári Bakker a Paul.

Jurský park a Jurský svet velociraptorom nazývajú zviera, ktoré má anatómiu deinonycha, je však dvakrát také veľké. Skutočný Velociraptor bol oveľa menší a mal štíhlejšiu a ľahšie stavanú lebku. Autor – Matúš Hyžný

Kde sa končí realita a začína fikcia

Nedávno sme mali možnosť zhliadnuť ďalšie dva kúsky s tematikou parku dinosaurov s názvami Jurský svet (2015) a Jurský svet – Zánik ríše (2018), ktoré novým spôsobom spracúvajú témy prvých dvoch dielov série, filmov Jurský park (1993) a Stratený svet – Jurský park (1997).

Tieto filmy predstavujú dinosaury tak, ako ich veda rekonštruovala na konci minulého storočia, a príliš sa netrápia s novými vedeckými poznatkami z ostatných dvoch dekád.

Po uvedení Jurského sveta spred troch rokov som sa pre Denník N veľmi kriticky vyjadril k viacerým vo filme zobrazeným dinosaurom. Na moje poznámky na adresu Jurského sveta sa ozvali aj hlasy, ktoré by sa dali zhrnúť do sloganu: „Veď je to len film.“ Nuž, ako sa to vezme.

Problém tkvie v tom, čo si z filmu divák odnesie. Keďže sa Jurský svet tvári, že zobrazuje kedysi existujúce tvory, a dokonca ich nazýva platným vedeckým názvoslovím, divák si predstavu dinosaurov spojí s tým, čo videl na plátne. A nebude o tom pochybovať.

Z tohto pohľadu si Jurský svet nechal ujsť veľkú šancu ukázať verejnosti dinosaury v plnej paráde tak, ako zodpovedajú súčasnému stavu vedeckého poznania. Som presvedčený, že odbiť kritiku na adresu predmetného filmu mávnutím rukou v zmysle, že ide iba o film, nie je celkom namieste.

Dnes takmer každý vie, že Adolf Hitler v roku 1945 spáchal samovraždu, a navyše o tom máme dôkazy. Ak si teda niekto pozrie Tarantinovych Nehanebných bastardov (2009), kde Hitlera odkrágľuje špeciálne komando, nebude z kina odchádzať s nabúranou predstavou o konci druhej svetovej vojny.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Príroda

Veda

Teraz najčítanejšie