Denník N

Nepoznané slasti s Máriou Riškovou: pionier singularity, výtvarné sci-fi a multitalent Drličiak

Mária Rišková. Foto - archív MR
Mária Rišková. Foto – archív MR

Riaditeľka Slovenského centra dizajnu hovorí o veciach, ktoré nie sú všeobecne známe, ale výrazne obohacujú jej život.

Ako riaditeľke inštitúcie, ktorá sa snaží zlepšovať a rozvíjať, je momentálne jej najviac nepoznanou slasťou asi voľný čas. Napriek tomu si našla chvíľu a podelila sa o osobný pohľad na veci, ktoré sú dlhodobo – či práve dnes – pre ňu veľmi dôležité. V Slovenskom centre dizajnu Márii Riškovej neustále prechádza rukami obrovské množstvo artefaktov a aj z jej súkromného výberu cítiť to dizajnové prelínanie formy, funkcie a obsahu.  

Vernon Vinge

Mám rada sci-fi. Medzi moje najobľúbenejšie knihy tohto žánru patrí Hlbočina v nebi (Deepness in the Sky, 1999) od Vernora Vingeho. Je to výborná kniha, no zaujímavý je aj jej autor. Vernor Vinge totiž ako jeden z prvých začal používať termín singularita. Označuje sa tak hypotetický zlomový bod, keď umelá inteligencia prekoná schopnosti človeka. Vinge patrí k pionierom, ktorí o tomto fenoméne začali hovoriť na začiatku 90. rokov. Čiže v dobe Terminátora, keď tieto veci prenikali do popkultúry. Vinge ideu singularity spopularizoval aj v sci-fi literatúre.

Hlbočina v nebi je apokalyptické rozprávanie o budúcnosti, o obdive i strachu z umelej inteligencie. Dejiskom knihy je vesmír budúcnosti. Zaujímavo rozpráva o komerčných vzťahoch v tomto prostredí. Máme tu obchodníkov, ktorí cestujú vesmírom a vyhliadnu si napríklad civilizáciu, ktorá je na počiatku technologického vývoja. Potom hibernujú na orbite tejto planéty a kalkulujú s tým, že o tisíc rokov bude civilizácia na istom leveli a oni s ňou budú môcť obchodovať s technológiami.

Zároveň sledujeme život obyvateľov na tejto planéte. Až neskôr v priebehu knihy sa dozvieme, že ide o arachnoidov. Pri čítaní sme si ich už obľúbili, je tu napríklad rodinka s deťmi, ktorá prežíva tie isté radosti i starosti života ako my. A zrazu sa zistíme, že to sú vlastne pavúky. Je to dobrý autorský ťah, ktorý vám úplne zatrasie predstavou o tom, ku komu dokážeme byť tolerantní a komu sme schopní držať palce.

Ilustrované sci-fi z edície Labyrint

Ostaňme ešte pri sci-fi knihách. Väčšinou si ich predstavíme ako paperbacky s gýčovou farebnou obálkou. Táto vizáž sa stala konvenciou pre americké či „západné“ vydania. Vydavatelia to robia zámerne, aby sa v rámci produkcie odlíšili a aby čitatelia, ktorí si na na tento štýl zvykli, knihy rýchlo rozoznali v ponuke.

Zaujímavé je, že my sme v 70. a 80. rokoch mali vlastný štýl ilustrovaných sci-fi kníh. Boli to výbery 10x, 13x sci-fi a ďalšie knihy z edície Labyrint vydavateľstva Smena, ktoré prinášali aj zahraničných autorov. Ilustrovali ich rôzni domáci výtvarníci, knižný dizajn tvoril väčšinou Pavel Blažo. Je to výrazovo perfektné a určite by som to zaradila medzi moje slasti. Navyše to súvisí aj s mojou prácou.

Ilustrácia nie je pri sci-fi novinka, veď už verneovky boli ilustrované klasickými grafikami či rytinami. Do slovenských vydaní Verneho kníh takúto ilustráciu priniesol výtvarník Milan Veselý. Pri sci-fi knihách z edície Labyrint 70. a 80. rokov však išlo o špecifické spojenie textu a obrazu, niekedy sa zdá, že výtvarná zložka úplne nekorešponduje s obsahom. Pri žánri sci-fi si predstavujeme uhladené, technologické motívy a zrazu sa tu objaví nejaká expresívna kresba či maľba. Nešlo len o obálky kníh, ale aj o ilustrácie vo vnútri, niekedy dvojstranové od výtvarníkov ako Milan Bočkay, Peter Rónai, Dezider Tóth, Marián Mudroch (detail na obrázku) a iných. Je veľmi zaujímavé sledovať tento špecifický výtvarný prejav. Zaslúžil by si aj vlastný výskum.

Blinkist

Hovorím síce, že mám rada knihy, ale vlastne teraz nemám čas ich čítať. V tomto mi pomáha aplikácia Blinkist, ktorá ponúka

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Nepoznané slasti

Kultúra

Teraz najčítanejšie