Tomáš Kolár
Ktorý rok bol v histórii ľudstva najhorší?
Možno by ste uviedli začiatok prvej svetovej vojny (1914), respektíve druhej svetovej vojny (1939) alebo rok 1918, keď pandémia chrípky zabila desiatky miliónov ľudí.
Niektorí by možno ešte uviedli rok 1347, keď Európu zachvátila epidémia moru (čierna smrť).
Podľa vedcov z univerzity v Harvarde bol však najhorším rokom v dejinách ľudstva rok 536.
Žiadne vojny, ale nedostatok slnka
Prečo? Veď v uvedenom roku neprebiehali žiadne rozsiahle vojny, genocídy a nevyskytla sa žiadna pandémia.
Na oblohe sa však dialo niečo zvláštne – objavila sa prašná hmla, ktorá blokovala slnečné lúče a spôsobila výrazný pokles teploty. Začalo sa tak obdobie celosvetového chaosu – nastalo sucho, bola slabá úroda, v Číne snežilo v lete, boli hladomory, píše sciencealert.com.
Európa, Stredný východ a časti Ázie sa ocitli v úplnej tme na 18 mesiacov.
„Bol to začiatok jedného z najhorších období, v akých ľudia mohli žiť, a možno to bolo obdobie vôbec najhoršie,“ uviedol archeológ a historik z Harvardovej univerzity Michael McCormick, vedúci tímu zodpovedného za najnovšiu štúdiu. Vyšla minulý týždeň v časopise Antiquity.
Podľa autorov novej štúdie neexistoval náznak zlepšenia situácie až do roku 640.
Teploty v lete roku 536 klesli o 1,5 až 2,5 stupňa Celzia, čo vyvolalo najchladnejšie desaťročie za ostatných 2300 rokov. Podľa írskych archívov boli v rokoch 536 až 539 obrovské problémy s nedostatkom chleba.
Navyše, v roku 541 vypukol v Egypte čierny mor, ktorý neskôr dostal názov Justiniánov mor a podľa McCormicka spôsobil smrť jednej tretiny, ba až polovice populácie Byzantskej ríše.
Ľad poskytol odpovede
Historici už dlhý čas vedeli, že polovica 6. storočia bola temným obdobím v dejinách, ale príčina tejto situácie bola dlho záhadou. Avšak McCormickov tím mimoriadne precízne zanalyzoval ľad taliansko-švajčiarskeho ľadovca Colle Gnifetti a určil tak vinníka.
Na seminári na Harvarde počas minulého týždňa vedci uviedli, že výbuch sopky na Islande vychrlil popol naprieč severnou pologuľou na začiatku roka 536. V rokoch 540 a 547 nasledovali ďalšie dve veľké erupcie, čo dokazuje antarktický a grónsky ľad.
Opakované erupcie, po ktorých nasledoval obrovský mor, uvrhli Európu do ekonomickej stagnácie, ktorá trvala až do roku 640, keď sa v ľadovcoch objavili stopy olova. Olovenú rudu ľudia tavili a vyrábali z nej strieborné mince. Ekonomika sa postupne opäť naštartovala, ale trvalo niekoľko dekád, kým sa svetová hospodárska situácia stabilizovala.
Dostupné z: https://doi.org/10.15184/aqy.2018.110
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
