Denník N

Telá bez duše (úryvok z knihy o Jánovi Kuciakovi)

Prečítajte si úryvok z knihy Umlčaní – príbeh Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorú napísali Marek Vagovič a ďalší redaktori portálu Aktuality.sk.

Redakcia Aktuality.sk sa dozvedela správu o smrti kolegu a jeho priateľky po piatich dňoch – v pondelok 26. februára 2018.

V nedeľu v noci písal reportérke Jane Kubisovej rodinný známy Martiny Kušnírovej, ktorého dovtedy nik z redakcie nepoznal. Bol z Gregoroviec, odkiaľ pochádzala aj snúbenica Jana Kuciaka. „Janko a Martina zomreli :( Nasli ich mrtvych v ich dome :( stal sa tam trestny cin :( viac nevieme :( takze do prace uz nepride :(“

Kubisová váhala, či nejde o nepodarený vtip. Šokujúcu správu preposlala šéfovi spravodajstva Jánovi Petrovičovi. Našiel si ju ráno po šiestej, keď si zapol mobil. Ani on neveril. Otvoril notebook a rýchlo preklikal všetky weby, ktoré zvyčajne ako prvé prinášajú aktuality z čiernej kroniky. Oči sa mu zabodli do titulku „Tragédia vo Veľkej Mači“. Krátky článok oznamoval, že v dedinke vedľa Galanty zomreli dvaja mladí ľudia. Našli ich v dome, ktorý si nedávno kúpili a opravovali.

Čoskoro sa mali brať. O vražde ani slovo – sedel však vek obetí aj okolnosti kúpy domu. V mysli sa mu vynorila spomienka na fotku Jana Kuciaka s opaľovacou lampou v ruke. A jeho slová, že do Vianoc nestihol obložiť kúpeľňu. Petroviča sa zmocnila zlá predtucha: žeby porucha na plyne alebo elektrine?

Okamžite volal šéfredaktorovi Aktuality.sk Petrovi Bárdymu. „Budem ti čítať správu, ktorú mi preposlala Jana Kubisová od niekoho z Gregoroviec. Neviem, čo si mám o tom myslieť.“ Nasledovala najdlhšia sekunda ticha. „Idem to preveriť,“ povedal Peter a zložil.

O niekoľko minút zvonil Janovi Petrovičovi telefón. „Počuli ste to? Váš Janko Kuciak aj jeho priateľka sú mŕtvi. Zastrelili ich. Stalo sa to u nich doma,“ oznámil mu zdroj z prostredia bezpečnostných zložiek, ktorý je väčšinou veľmi dobre informovaný.

„Zastrelili?“ vykríkol. „Áno.“ Petrovič sa zosunul na najbližšiu stoličku ako podťatý. „Oni nám ho zabili,“ oznámil manželke so zdeseným výrazom v tvári. Keď sa trochu spamätal, znovu zavolal Petrovi Bárdymu. „Aj ja to už mám potvrdené,“ povedal mu plačúci chlap na druhom konci linky.

Obom sa im v to ráno zrútil svet. Peter prišiel do práce už pred siedmou, čo bolo skôr ako obvykle. „Bol veľmi rozhodený. Chvíľami som mala pocit, že mu je zle a odpadne,“ spomína Petra Výberová, ktorá mala vtedy rannú editorskú službu. Priniesla mu pohár vody a opatrne sa spýtala, či sa niečo stalo.

„Stalo sa niečo strašné, ak je to pravda. A asi to pravda je,“ pomaly hľadal slová. Petra a kolega Matej Dedinský si mysleli, že má problémy v rodine. Napätie v redakcii sa dalo krájať. „Najskôr si sadni, Peťa. Bojím sa, že odpadneš,“ povedal jej Peter, oprel sa hlavou o okno a pozeral von. Po chvíli vyslovil vetu, na ktorú Petra nikdy nezabudne: „Zastrelili nám Jana. Aj s priateľkou.“

Petra s Matejom sa rozplakali. Keďže boli v práci prví, neskôr tú neuveriteľnú správu museli tlmočiť kolegom, ktorí postupne prichádzali do redakcie. Všetci reagovali rovnako. „Prvých desať sekúnd mali v očiach zdesenie. Potom sa im do nich nahrnuli slzy. A vzlykajúc sa všetci pýtali, ako a prečo sa to stalo,“ opisuje Petra.

Aj Marek Vagovič dorazil v ten deň do práce skôr ako zvyčajne. Peter mu písal už krátko po siedmej, nech príde okamžite do redakcie. „Čo sa deje?“ pýtal sa ho nechápavo, keďže porady nikdy nezačínali skôr ako o pol deviatej.

„Príď.“ Keď zaparkoval pred budovou vydavateľstva, cinkla mu na mobile správa. Jeden z kolegov poslal Marekovi link na článok o tragédii vo Veľkej Mači. Hoci v ňom neboli uvedené mená obetí, niekoľko minút sedel v aute ako prikovaný.

Jano bol jeho najbližší spolupracovník, riešil s ním všetky citlivé kauzy. So zovretým hrdlom vybehol hore schodmi do redakcie, kde videl len popolavé tváre bez duše.

V zasadačke Aktuality.sk bol vydýchaný vzduch a ochromujúce ticho. „Čakal som, že ženy na tom budú horšie ako muži. Väčšinou berú veci citlivejšie, takže ich tváre, zaborené v dlaniach, ma neprekvapili. V to ráno som však videl plakať aj silných chlapov,“ hovorí Jano Petrovič. „Roky píšu o prešľapoch mocných, nemajú obavy z dôsledkov. Znesú každú, aj tú najkrutejšiu správu. A zrazu vidíte muža, ktorému po jedinej vete vytrysknú z očí slzy.“

Marek po pár minútach vybehol zo zasadačky. Volal manželke, aby rýchlo vyzdvihla zo škôlky mladšieho syna. Staršieho syna priviezli z lyžiarskeho zájazdu na strednom Slovensku policajti.

Zavolal aj českej novinárke Pavle Holcovej, ktorá spolupracovala s Janom Kuciakom na talianskej mafii. „Požiadaj o ochranku, môžeš byť tiež v ohrození,“ apeloval na Janovu spojku. „Jasné, rozumiem,“ povedala Pavla po chvíli.

„Neviem, či som sa vtedy bála o život, mám okno. Bola som úplne paralyzovaná. Pamätám si len to, že mi bolo hrozne zima,“ spomína s odstupom času.

Redakcia Aktuality.sk bola paralyzovaná bolesťou. Nedokázala zisťovať podrobnosti a písať o násilnej smrti kolegu. Bolo to intímne, príliš osobné.

Ani novinári z konkurenčných médií to však nemali jednoduché. Správa o úkladnej vražde Jana Kuciaka a jeho priateľky ich tiež hlboko zasiahla. „Keď mi kolega Filip Obradovič povedal, že Jana zabili, strašne som sa rozplakala, nevedela som sa upokojiť. Iný kolega, ktorý má maniodepresiu, mi ponúkol dve tabletky Lexaurinu,“ hovorí Zuzana Petková, ktorá bola vtedy zástupkyňou šéfredaktora v týždenníku Trend.

Telefóny vyzváňali každému, kto mal s redakciou Aktuality.sk sk niečo spoločné. Volali rodiny, kamaráti, známi aj úplne cudzí ľudia. Mali strach a zároveň vyjadrovali obrovskú podporu a solidaritu. Ozývali sa aj novinári zo zahraničia. V to dopoludnie však nemal nikto v redakcii silu na interview, bolo to príliš čerstvé.

Po paralýze nastúpil hnev, vzdor. Redakcia sa musela postaviť nepodloženým špekuláciám, konšpiráciám a útokom na Jana Kuciaka a Aktuality.sk. Z newsroomu sa na niekoľko týždňov stalo improvizované tlačové stredisko.

Janovi kolegovia však mali inú prioritu ako vyvracanie poloprávd a nepresností. Bolo treba dotiahnuť detaily a publikovať reportáž, ktorej Jano venoval posledných osemnásť mesiacov života. V redakcii boli od začiatku presvedčení, že vražda súvisí s jeho prácou. Písal háklivé články, rozkrýval pavučinu neviditeľných vzťahov medzi mocnými a biznisom. A chystal kauzu s potenciálom atómovej bomby.

Ale za toto sa na Slovensku vraždí? Komu tak strašne prekážal, že rozhodol navždy odstrániť problém Kuciak? Kto neváhal poslať chladnokrvného vraha?

„Kurvafix, asi to nebude mať nič spoločné s Kočnerom, skôr Vadala a spol.,“ napísal Marekovi Vagovičovi investigatívny novinár Tom Nicholson, keď sa dozvedel o Kuciakovej vražde. Marek mu pár dní predtým naznačil, že Aktuality.sk chystajú článok o talianskej mafii. Tom mu vtedy povedal, že má tiež nejaké podklady k Vadalovcom, ale nemá ich spracované. Dohodli sa preto, že sa spojí s Kuciakom.

„Vymenili ste si nejaké informácie? Aj ty môžeš byť v ohrození, keďže si mal k tomu materiály. Dávaj si na seba pozor, nepodceň to,“ varoval Marek Toma krátko po vražde. „Ok, dík. Písal mi, ale nestihol som mu odpísať,“ napísal mu známy žurnalista, ktorý dnes žije v Kanade.

Text je úryvok z knihy Umlčaní. Príbeh Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

Vražda Jána Kuciaka

Teraz najčítanejšie